1. Sila: Oidipovo sebaoslepenie možno vnímať ako akt sily niekoľkými spôsobmi. Demonštruje jeho ochotu prevziať zodpovednosť za svoje činy a čeliť následkom svojho tragického osudu. Oslepením sa Oidipus potrestá za neúmyselné zločiny, ktoré spáchal, pričom prejavuje hlboký zmysel pre morálnu zodpovednosť a túžbu po spravodlivosti.
- Morálna odvaha :Oidipov čin si vyžaduje nesmiernu odvahu a morálnu silu. Napriek tomu, že je poháňaný osudom, rozhodne sa prevziať kontrolu nad svojím trestom, pričom prejaví silné morálne svedomie a odhodlanie napraviť svoje chyby.
- Prijatie osudu: Oidipovo sebaoslepenie možno vnímať ako prijatie tragického údelu, ktorý mu osud uložil. Prijatím svojho trestu sa snaží nájsť vykúpenie a oslobodenie od kolobehu utrpenia, ktoré postihlo jeho rodinu.
- Katartická očista :V niektorých interpretáciách je akt oslepenia vnímaný ako forma očisty očisťovania. Oidipova bolesť, ktorú si sám spôsobil, je spôsob, ako očistiť svoju vinu a očistiť sa od hriechov, ktorých sa nevedomky dopustil.
2. Slabosť: Alternatívne možno Oidipovo sebaoslepenie vnímať aj ako prejav slabosti:
- Emocionálne členenie :Oidipov čin možno vnímať ako dôsledok citového nepokoja, zúfalstva a neschopnosti vyrovnať sa s veľkosťou svojho utrpenia a viny. Jeho sebapoškodzovanie naznačuje stratu kontroly a odovzdanie sa ohromujúcim emóciám.
- Únik :Niektoré interpretácie môžu naznačovať, že Oidipovo oslepenie je pokusom uniknúť tvrdej realite a neznesiteľnej bolesti, ktorú prežíva. Tým, že sa pripravil o zrak, hľadá dočasnú úľavu od následkov svojich činov a neúprosnej honby za osudom.
- Neprítomnosť alternatív :Oidipova voľba oslepiť sa môže byť vnímaná ako nedostatok iných životaschopných možností. Bez jasnej cesty vpred sa uchyľuje k extrémnemu sebatrestaniu ako prostriedku na riešenie svojich tragických okolností.
3. Kultúrny kontext: Interpretáciu Oidipovho sebaoslepenia ovplyvňujú aj kultúrne súvislosti a individuálne presvedčenia. V starovekej gréckej mytológii a dráme sú tragickí hrdinovia často zobrazovaní ako zložité postavy, ktoré znášajú nešťastia spôsobené osudom a ľudskými chybami. Akt sebapoškodzovania alebo oslepenia sa niekedy spája s hrdinovou cestou, morálnym rastom a pokusmi nájsť vykúpenie a osobnú pravdu.
V konečnom dôsledku je interpretácia oslepenia Oidipa ako akt sily alebo slabosti subjektívna a otvorená rôznym perspektívam. Oba názory majú opodstatnené argumenty zakorenené v zložitosti ľudského charakteru, morálnej zodpovednosti a boji proti osudu.