1. Smútok a smútok: Antigona je hlboko zasiahnutá smrťou jej brata Polynicesa, ktorému edikt kráľa Kreóna odoprel riadny pohreb. Pocit straty a smútku podporuje jej odhodlanie vzoprieť sa zákonu a dať bratovi riadny pohreb.
2. Odpor a vzbura: Antigona je ochotná vzoprieť sa príkazom kráľa Kreóna, aj keď vie, že by to mohlo viesť k jej vlastnej smrti. Jej vzdor pramení z jej silného zmyslu pre spravodlivosť a lojality k rodine. Neznesie pohľad na telo svojho brata, ktoré zostalo nepochované a bez cti, a verí, že jej činy sú správne, aj keď porušujú zákon.
3. Strach a úzkosť: Napriek svojmu vzdoru si Antigona uvedomuje aj možné následky svojho konania. Bojí sa o vlastný život a obáva sa o osud svojej sestry Ismene, ktorá jej odmietla pomôcť. Chápe súvisiace riziká, ale cíti potrebu konať na základe svojich zásad.
4. Osamelosť a izolácia: Antigona pociťuje pocit izolácie, keď čelí opozícii voči Kreónovi samotnému. Ismene, jej sestra, sa rozhodne nepridať sa k nej v vzdorovaní ediktu a nechá Antigonu, aby bremeno svojho rozhodnutia niesla sama. Táto izolácia umocňuje jej emocionálne utrpenie.
5. Láska a vernosť: Antigonina láska k bratovi a jej zmysel pre lojalitu k rodine poháňajú jej činy. Je ochotná obetovať svoj vlastný život, aby si uctila svojho brata a podporila hodnoty svojej rodiny, aj keď to znamená ísť proti autorite štátu.
6. Pýcha a tvrdohlavosť: Antigona prejavuje zúrivý pocit hrdosti a tvrdohlavosti vo svojom neochvejnom oddaní sa svojej veci. Odmieta sa podvoliť Kreónovým požiadavkám, aj keď je jasné, že jej činy budú mať tragické následky.
7. Ľútosť a ľútosť: Ako sa príbeh odvíja a dôsledky jej činov sú zjavné, Antigona prežíva chvíle výčitiek svedomia a ľútosti. Narieka nad utrpením, ktoré svojím konaním spôsobila sebe, svojej rodine a ľudu Téb.
Antigonine emócie sú zložité a vyvíjajú sa v priebehu hry, odrážajú vnútorné boje, ktorým čelí, keď zápasí so svojimi morálnymi záväzkami, osobnou lojalitou a drsnou realitou svojej situácie.