Viera v čarodejníctvo bola rozšírená počas alžbetínskej a jakubovskej éry. Čarodejnice boli obávané a často prenasledované. Ľudia verili, že čarodejnice dokážu čarovať, preklínať iných a ubližovať nadprirodzenými prostriedkami.
Shakespeare by si bol vedomý týchto presvedčení a zahrnul do Macbetha prvky čarodejníctva, aby pridal ďalšiu vrstvu napätia a vytvoril medzi publikom pocit nepokoja. Prítomnosť čarodejníc a nadprirodzené udalosti by rezonovali so súčasnými presvedčeniami a poverami tej doby.
Okrem toho nebolo nezvyčajné, aby autori hier začlenili nadprirodzené prvky, ako sú duchovia, čarodejnice a magické kúzla, aby zvýšili dramatický vplyv svojich diel. Tieto prvky boli často vnímané ako spôsob, ako preskúmať morálne témy a dodať hre pocit úžasu a tajomstva.
Záverom možno povedať, že publikum počas Shakespearových čias by predpokladalo, že podivné prvky v Macbeth, vrátane čarodejníc a ich proroctiev, boli spôsobené čarodejníctvom, čo odrážalo prevládajúce presvedčenia a povery tej doby.