Emocionálne apely: Antony začal svoj prejav apelom na emócie davu. Ukázal Caesarov krvavý plášť a opísal rany, ktoré utrpel, čím vzbudil v publiku pocity súcitu a hnevu.
Použitie Patosu: Antony použil pátos, apel na emócie, zdôraznením Caesarovej láskavosti, štedrosti a lásky k rímskemu ľudu. Sprisahancov vykreslil ako bezcitných zradcov, ktorí zradili svojho vodcu a dôveru ľudí.
Rétorické otázky: Antony použil rétorické otázky, aby zaujal dav a prinútil ho spochybňovať motívy a činy sprisahancov. Pýtal sa, prečo sprisahanci ušetrili život Caesarovmu spolukonzulovi Marcusovi Brutusovi a prečo ľuďom nepredložili ospravedlnenie svojich činov.
Kontrasty: Antony porovnával Caesarove cnosti a úspechy s vnímanými nedostatkami a prehreškami sprisahancov. Vyzdvihol Caesarove víťazstvá na bojisku a jeho plány skrášliť Rím, čím vyvolal v publiku pocit, že stratili veľkého vodcu a dobrodinca.
Manipulácia s verejnou mienkou: Antonius zmanipuloval verejnú mienku tvrdením, že sprisahanci mali v úmysle zotročiť Rím. Používal slová ako „tyrania“ a „spútanosť“, aby vzbudil v dave strach a nevôľu, čím naznačil, že sprisahanci predstavujú hrozbu pre ich slobodu.
Zdôraznenie Caesarovej vôle: Antonius odhalil Caesarovu vôľu, ktorá obsahovala štedré odkazy rímskemu ľudu, čo ešte viac rozdúchalo ich smútok a hnev. Dav sa cítil zradený, že ich sprisahanci pripravili o Caesarovu zamýšľanú štedrosť.
Zobrazenie sprisahancov: Antony vykreslil sprisahancov ako chladných, vypočítavých vrahov, ktorí konali z osobných ambícií a žiarlivosti. Opísal ich ako „mäsiarov“ a „darebákov“, čím posilnil negatívne vnímanie ich činov.
Zručným kombinovaním týchto taktík dokázal Antony ovplyvniť sentiment davu proti sprisahancom, čím vytvoril atmosféru verejného rozhorčenia, ktoré nakoniec viedlo k ich pádu.