1. Absurdnosť existencie:
Existencializmus uznáva absurditu ľudskej existencie, kde sú ľudia uvrhnutí do sveta bez vlastného zmyslu alebo účelu. Táto absurdita vzniká z konfliktu medzi ľudskými túžbami po zmysle a zdanlivo nezmyselným a ľahostajným vesmírom.
2. Sloboda a voľba:
Existencializmus zdôrazňuje slobodu jednotlivca robiť rozhodnutia a vytvárať si vlastný význam. Napriek absurdnosti existencie majú ľudia zodpovednosť vybrať si svoju cestu a definovať svoje vlastné hodnoty a účel.
3. Absurdný význam:
Existencialisti tvrdia, že prijatie absurdna môže viesť k autentickosti a slobode. Prijatie absurdna umožňuje jednotlivcom konfrontovať nezmyselnosť existencie a nájsť zmysel prostredníctvom svojich činov, vzťahov a skúseností.
4. Existenciálna úzkosť:
Absurdno môže vyvolať pocit existenciálnej úzkosti, pocit hrôzy či neistoty vyplývajúcej z uvedomenia si vlastnej existencie a nezmyselnosti vesmíru. Táto úzkosť môže byť transformačná a motivovať jednotlivcov k hľadaniu autentickej a zmysluplnej existencie.
5. Existencialistická literatúra:
Absurdita hrá v existencialistickej literatúre významnú úlohu. Absurdná literatúra často zobrazuje postavy zápasiace s nezmyselnosťou a iracionalitou života, pričom zdôrazňuje napätie medzi ľudskými túžbami a ľahostajným svetom.
Autori ako Albert Camus, Franz Kafka a Samuel Beckett vo svojich dielach skúmajú témy absurdity, odcudzenia a hľadania zmyslu.
Stručne povedané, existencializmus a absurdno sú vzájomne prepojené pojmy, ktoré skúmajú podstatu ľudskej existencie. Zatiaľ čo existencializmus kladie dôraz na individuálnu slobodu a zodpovednosť, absurdita konfrontuje ľudí so zdanlivou nezmyselnosťou vesmíru. Spoločne poskytujú filozofický rámec pre pochopenie ľudskej existencie, osvojenie si jej rozporuplnej povahy a hľadanie zmyslu a autenticity v ľahostajnom svete.