1. Zachovanie vedomostí a gramotnosti: Kláštory boli v ranom stredoveku často jedinými centrami vzdelanosti. Mnísi dôsledne kopírovali staré texty a uchovávali vedomosti, ktoré by sa inak mohli stratiť. Rozvinuli skriptóriá (pisárne) a knižnice, čím podporili gramotnosť a učenosť. Táto úloha bola kľúčová pri odovzdávaní klasických vedomostí a rozvoji stredovekého intelektuálneho života.
2. Poľnohospodárske inovácie a výroba potravín: Kláštory boli často sebestačné, rozvíjali efektívne metódy hospodárenia, chov zvierat a techniky uchovávania potravín. To prispelo k celkovému ekonomickému blahobytu komunít, najmä v časoch nedostatku. Niektoré kláštory sa dokonca špecializovali na produkciu špecifických plodín alebo produktov, čím prispeli k regionálnemu obchodu a potravinovej bezpečnosti.
3. Charitatívna práca a sociálna starostlivosť: Mnísi sa často venovali rozsiahlej charitatívnej činnosti, starali sa o chorých, chudobných a cestujúcich. Zakladali nemocnice, sirotince a hospice poskytujúce základné sociálne služby, ktoré v stredovekej spoločnosti často chýbali. Ich odhodlanie pomáhať menej šťastným zohralo významnú úlohu pri rozvoji systémov sociálneho zabezpečenia.