Nastavenie:
* Laboratórium: Laboratórium Victora Frankensteina so svojou „úbohosťou“, „samotou“ a „pochmúrnou“ atmosférou je klasickým gotickým prostredím. Predstavuje temnú a nebezpečnú povahu vedeckých ambícií a izoláciu jednotlivca usilujúceho sa o zakázané poznanie.
* Noc: Kapitola sa odohráva v noci, v čase často spájanom s nadprirodzenom v gotickej literatúre. Tma umožňuje prekvitať neznámemu a posilňuje pocit strachu a nebezpečenstva.
* Búrka: „Búrlivá noc“ pridáva na pocite nepokoja a predznamenáva budúce búrlivé udalosti. Častým motívom gotickej literatúry sú búrky, ktoré často symbolizujú narušenie poriadku a uvoľnenie prvotných síl.
Postava:
* Victor Frankenstein: Victorovu postavu živia ambície, posadnutosť a bezohľadné ignorovanie dôsledkov jeho činov. To z neho robí klasického gotického protagonistu, poháňaného túžbou po poznaní, ktoré nakoniec vedie k jeho pádu.
* Tvor: Stvorenie, privedené k životu prostredníctvom Victorových experimentov, je typickým gotickým monštrom. Je desivý aj poľutovaniahodný a stelesňuje témy odcudzenia, monštruóznosti a dôsledkov arogancie ľudstva.
Motívy:
* Nadprirodzené: Stvorenie Stvorenia, živej bytosti z neživej hmoty, spochybňuje hranice vedy a morálky. Vyvoláva otázky o hraniciach ľudského poznania a potenciáli nezamýšľaných následkov.
* Izolácia a odcudzenie: Victor aj stvorenie zažívajú hlbokú izoláciu. Victor sa izoluje vo svojej honbe za vedeckými poznatkami, zatiaľ čo Stvorenie je pre svoj vzhľad vyhýbané a ostrakizované. Táto izolácia podčiarkuje témy osamelosti, zúfalstva a hľadania spolupatričnosti.
* Groteska a vznešenosť: Vzhľad stvorenia, opísaný ako „strašný“ a „ohavný“, je groteskný a znepokojujúci. Napriek tomu sú v jeho tvorbe aj prvky vznešenosti, ktoré odrážajú úžas a úžas, ktorý môže sprevádzať skúmanie neznámeho.
Štýl:
* Napínavý a evokujúci jazyk: Shelley používa živé obrazy a napínavé opisy, aby vytvorila pocit hrôzy a očakávania. Napríklad opisuje laboratórium ako „komnatu hrôz“ a stvorenie ako „démonské stvorenie“.
* Gotické snímky: Kapitola je naplnená gotickými obrazmi, ako je „čierna“ a „smrť“, ktoré posilňujú pocit temnoty a zúfalstva.
* Téma dvojníka: Victorovo stvorenie stvorenia možno vnímať ako odraz jeho vlastnej vnútornej temnoty a potenciálu zla v ňom. Táto téma dvojníka je bežným motívom gotickej literatúry, predstavuje temnejšiu stránku ľudskej povahy.
Celkovo je piata kapitola knihy „Frankenstein“ presvedčivým príkladom gotickej literatúry, ktorá efektívne využíva svoje prvky na vytvorenie atmosféry hrôzy, napätia a morálnej nejednoznačnosti. Skúma témy vedy, prírody, morálky a ľudského stavu, čím sa stáva nadčasovým a trvalým literárnym dielom.