1. Nebezpečenstvo nekontrolovateľných ambícií a vedeckého pokroku:
* Obdobie romantizmu: Shelleyho román bol napísaný v období romantizmu, v čase veľkého vedeckého a technologického pokroku. Román spochybňuje etické hranice vedeckého úsilia a zdôrazňuje nebezpečenstvo nekontrolovaných ambícií. Neúnavná honba za poznaním Victora Frankensteina, bez ohľadu na možné dôsledky, vedie k vytvoreniu monštra, zdôrazňujúceho potenciál vedeckého pokroku stať sa ničivou silou.
* Hra na Boha: Román sa dotýka aj konceptu „hrania sa na Boha“. Frankensteinova túžba vytvoriť život, sila tradične vyhradená pre vyššiu bytosť, odráža obavy doby z rastúcej sily vedy a jej potenciálu spochybňovať zavedené náboženské a sociálne štruktúry.
2. Sociálna izolácia a predsudky:
* Izolácia príšery: Monštrum je priamym stelesnením sociálnej izolácie a predsudkov. Je ostrakizovaný a obávaný kvôli svojmu vzhľadu, čo poukazuje na spoločenské nebezpečenstvá posudzovania jednotlivcov skôr na základe ich vzhľadu než ich charakteru. Jeho cesta za prijatím a spojením je zmarená strachom a predsudkami, s ktorými sa stretáva.
* Úloha spoločnosti: Román naznačuje, že spoločnosť zohráva úlohu pri vytváraní príšer. Monštrum je produktom ambícií Victora Frankensteina a sociálnych podmienok, ktoré podporujú izoláciu a strach.
3. Povaha ľudskosti a zodpovednosti:
* Potenciál príšery: Napriek svojmu monštruóznemu vzhľadu monštrum demonštruje schopnosť učenia, lásky a súcitu, čím spochybňuje čitateľove predpojaté predstavy o tom, čo tvorí „ľudskosť“. Túži po spojení a nakoniec sa chce pomstiť za nespravodlivosť, ktorej čelí, pričom zdôrazňuje dôležitosť ľudskej interakcie a empatie.
* Zodpovednosť za tvorbu: Román vyvoláva otázky o zodpovednosti tvorcov za svoje výtvory. Victor Frankenstein opúšťa monštrum a necháva ho navigovať svetom, na ktorý nebol pripravený, spochybňujúc zodpovednosť vedcov a jednotlivcov starať sa o následky svojich činov.
4. Gotika a nadprirodzeno:
* Gotické prvky: Použitie gotických prvkov v románe, ako sú temné a búrlivé prostredie, strašidelné stretnutia a hroziaca hrozba nadprirodzena, odzrkadľuje spoločenské úzkosti tej doby. Tieto prvky vytvárajú atmosféru strachu a neistoty, odzrkadľujúc obavy z meniaceho sa sveta a potenciálu spoločenských otrasov.
Skúmaním týchto spoločenských problémov cez objektív monštra a jeho tvorcu ponúka Shelley silnú kritiku spoločenských noriem, vedeckého pokroku a ľudského stavu. *Frankenstein* zostáva nadčasovým majstrovským dielom, ktoré aj dnes rezonuje medzi čitateľmi a podnecuje ich zamyslieť sa nad zložitosťou ľudskej povahy, etikou vedeckého pokroku a významom súcitu a porozumenia.