Tu sú textové dôkazy, ktoré to podporujú:
* "Cítil som sa, ako by som sa zbláznil... Už som nebol len obyčajné dieťa." To priamo vyjadruje Percyho zmätok a emocionálny nepokoj o jeho novoobjavenej identite.
* "Možno som sa v Groverovi mýlil. Možno bol svet čudnejším miestom, ako som si myslel, a možno, možno, som bol súčasťou tohto čudáka." To ukazuje Percyho váhanie a neochotu plne akceptovať svoje postavenie poloboha.
* "Nevedel som si predstaviť, ako zajtra vojdem do školy a vysvetlím svojim priateľom, že moja mama je bohyňa lásky a ja som syn boha mora." To odhaľuje Percyho strach a úzkosť zo sociálnych dôsledkov jeho novoobjavenej identity.
Percyho vnútorný konflikt je pre dej príbehu zásadný. Jeho boj s prijatím je to, čo poháňa jeho cestu sebaobjavovania a nakoniec aj prijatie jeho úlohy poloboha. Tento konflikt vyzdvihuje aj témy identity, spolupatričnosti a bremena skrytej pravdy.