1. Priekopnícka experimentálna chémia: Boyle je považovaný za „otca modernej chémie“ pre jeho prelomovú prácu v experimentálnej chémii. Spochybnil tradičný aristotelovský pohľad na prvky a presadzoval nový, viac empirický prístup k pochopeniu fyzického sveta.
* Boyleov zákon: Sformuloval zákon, ktorý popisuje inverzný vzťah medzi objemom a tlakom plynu pri konštantnej teplote, dnes známy ako Boyleov zákon. To bol významný prelom v chápaní správania plynov.
* Chemická analýza: Vyvinul metódy na analýzu chemických látok, čím položil základy modernej chémie. Veril v dôležitosť starostlivého pozorovania a experimentovania, čo bol v ostrom kontraste s filozofickým prístupom, ktorý v tom čase prevládal.
* Koncept prvkov: Prvky definoval ako látky, ktoré sa nedajú rozložiť na jednoduchšie látky, pojem, ktorý dodnes tvorí základ modernej chémie.
2. Vedecká metóda: Boyleova práca mala veľký vplyv na vývoj vedeckej metódy. Zdôraznil dôležitosť dôsledného experimentovania, starostlivého pozorovania a replikácie výsledkov. Tento prístup, ktorý presadzoval vo svojej knihe „The Skeptical Chymist“, položil základy moderného vedeckého bádania.
3. Založenie Kráľovskej spoločnosti: Boyle bol zakladajúcim členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne, vedeckej spoločnosti venovanej podpore vedeckého bádania. Táto inštitúcia zohrala dôležitú úlohu pri šírení nových vedeckých poznatkov a podpore spolupráce medzi vedcami.
4. Filozofické a náboženské príspevky: Boyle sa hlboko zaujímal o vzťah medzi vedou a náboženstvom. Snažil sa zosúladiť vedecké objavy so svojím silným náboženským presvedčením. Tvrdil, že štúdium prírody odhalilo Božiu múdrosť a plán, čo vedie k hlbšiemu pochopeniu božstva.
5. Legacy: Boyleova práca zmenila štúdium chémie a pomohla vytvoriť nový vedecký rámec. Jeho dôraz na experimentovanie a pozorovanie položil základy moderného vedeckého bádania. Naďalej je uctievaný ako jedna z najvplyvnejších osobností histórie vedy.
Celkovo boli príspevky Roberta Boyla k vede hlboké a trvalé. Jeho práca položila základy modernej chémie, podporila vedeckú metódu a pomohla založiť Kráľovskú spoločnosť ako vedúcu inštitúciu pre vedecký výskum. Jeho odkaz dodnes inšpiruje vedcov.