***
> Prvá kapitola
> NÁHODOU SOM VYPARILA SVOJHO UČITEĽA PREDALGEBRA.
> Nie je to niečo, na čo zabudnete, aj keď ste dvanásťročný dyslektik s ADHD, ako ja. Chcem tým povedať, že väčšina učiteľov aj tak nebola až taká vzrušujúca, okrem pani Doddsovej, ktorá bola skutočne buzzkill. Jednak mala na sebe tieto čierne špicaté topánky, ktoré cvakali vždy, keď kráčala po chodbe. Po druhé mi jej oči pripomínali jastraba. Mala spôsob, ako sa na mňa pozerať, akoby mi videla cez lebku.
> Pani Doddsová bola tiež jedinou učiteľkou, ktorá mi kedy spôsobila zlý pocit z mojej ADHD. "Percy," povedala, "urobil by si oveľa lepšie, keby si sa len snažil sústrediť."
> Vždy som jej chcel povedať, že som sa snažil sústrediť, ale môj mozog bol jednoducho nastavený inak. Chcem tým povedať, že keď máte mozog ako ja, je to ako mať tisíc rôznych rozhlasových staníc, ktoré vysielajú naraz. Nebola to len jedna stanica, boli to všetky, každá hlasnejšia ako predchádzajúca.
> Ale nikdy som nič z toho nepovedal. Len som sedel vzadu v jej triede a sníval o všetkých veciach, ktoré by som radšej robil, ako by som sa mal učiť o kvadratickom vzorci.
***
Dajte mi vedieť, ak si chcete prečítať viac!