1. Dôraz na právo a spravodlivosť: Lutherovo vzdelanie právnika mu vštepilo silný zmysel pre právo a spravodlivosť. Zákon považoval za rámec poriadku a spravodlivosti a tento princíp aplikoval na svoje chápanie náboženstva.
2. Vnútorný boj s hriechom: Lutherovo štúdium zákona, najmä mojžišovského zákona, mu veľmi pomohlo uvedomiť si svoju vlastnú hriešnosť a neschopnosť dosiahnuť spasenie dobrými skutkami. Táto skúsenosť „legalizmu“ podnietila jeho hlbokú existenčnú krízu.
3. Hľadanie ospravedlnenia: Zákon sa stal pre Luthera nástrojom na pochopenie problému hriechu a potreby spásy. Uvedomoval si, že ľudské činy, akokoľvek spravodlivé, si nikdy nemôžu zaslúžiť Božiu priazeň. To ho priviedlo k hľadaniu inej cesty k spáse, ktorá presahuje ľudské úsilie.
4. Objav milosti: Lutherov objav „evanjelia milosti“ prostredníctvom štúdia Biblie, najmä Pavlových listov, bol zlomovým bodom. Uvedomil si, že spasenie si nezaslúžime dobrými skutkami, ale že je to dar od Boha, ktorý je zadarmo daný z milosti skrze vieru v Ježiša Krista.
5. Odmietnutie odpustkov: Lutherovo chápanie milosti priamo odporovalo praxi katolíckej cirkvi predávať odpustky, ktorá sľubovala odpustenie hriechov výmenou za peniaze. Odpustky vnímal ako prekrúcanie Božej milosti a nehorázne zneužívanie túžby ľudí po spáse.
6. Zamerajte sa na Písmo: Lutherovo právnické vzdelanie v ňom vyvolalo silný zmysel pre objektivitu a logiku. Tieto zásady uplatnil pri štúdiu Biblie, pretože veril, že je jediným zdrojom božskej autority. Odmietol spoliehanie sa Cirkvi na tradíciu a ľudské interpretácie a zasadzoval sa za priame zapojenie sa do Písma.
7. Dôraz na kňazstvo všetkých veriacich: Lutherovo chápanie milosti spochybňovalo hierarchickú štruktúru Katolíckej cirkvi a výlučnú moc kňazov. Veril, že každý kresťan je pred Bohom „kňazom“, schopným priameho prístupu k božskému prostredníctvom viery.
Stručne povedané, Lutherovo právnické vzdelanie mu vštepilo silný zmysel pre spravodlivosť, hlboké pochopenie hriechu a spasenia a kritický prístup k náboženským praktikám. Tieto skúsenosti spolu s objavom evanjelia milosti ho viedli k tomu, aby spochybnil autoritu Katolíckej cirkvi a obhajoval osobnejší a biblický prístup k viere.