Tu je zhrnutie:
Plukovník, vojenský dôstojník vo výslužbe, čaká na dôchodok, ktorý mu bol sľúbený, no nikdy neprichádza. Žije v chudobe so svojou ženou a zúfalo túži po peniazoch. Jeho jediným zdrojom príjmu je predaj víťazného kohúta.
Príbeh vyvrcholí scénou, kde plukovník napriek svojim nádejam prehrá boj. Je ponechaný so zlomeným srdcom a bez nádeje.
Koniec sa odohráva takto:
* Plukovník prehrá boj, jeho kohút je zabitý.
* Kráča domov skľúčený, s manželkou po boku.
* Keď sa dostanú k ich domu, zastaví sa a pozrie sa na oblohu, kde vidí „obrovský mrak“, ktorý interpretuje ako znamenie nádeje.
* Zdvihne zo zeme malý kúsok kovu a s obnoveným zmyslom pre zmysel ho začne brúsiť na zbraň.
Nejednoznačný koniec
Záver „Nikto nepíše plukovníkovi“ je otvorený interpretácii. Niektoré možné čítania zahŕňajú:
* Rezignácia plukovníka: Plukovníkov novoobjavený zámer by mohol byť znakom toho, že konečne prijal svoju situáciu a je zmierený so svojím osudom. Možno sa pripravuje na boj o prežitie zúfalejším spôsobom.
* Plukovníkova nádej: Oblak, symbol nádeje a ostrenie zbrane by mohli byť znakom toho, že plukovník znovu získava vôľu bojovať za svoju rodinu. Kov by mohol predstavovať nádej na nový začiatok, aj keď je to cez násilie.
* Plukovníkovo zúfalstvo: Naostrenie zbrane môže byť prejavom zúfalstva, zúfalého činu niekoho, kto stratil nádej a uchyľuje sa k násiliu.
Nejednoznačnosť konca núti čitateľa pochybovať o budúcnosti plukovníka a premýšľať o povahe nádeje a odolnosti tvárou v tvár nepriazni osudu. Je to charakteristický znak magického realistického štýlu Garcíu Márqueza, ktorý v čitateľoch často zanecháva pretrvávajúci pocit tajomstva a kontemplácie.