Baudelairova kritika romantizmu:
* Povrchnosť: Kritizoval to, čo považoval za povrchné a sentimentálne aspekty romantizmu, najmä jeho zameranie na idealizovanú prírodu, emócie a minulosť. Veril, že mu chýba skutočná hĺbka a intelektuálna prísnosť.
* Únik: Baudelaire videl romantizmus ako formu úniku, pokus o útek pred drsnou realitou moderného života a mestskej existencie. Tvrdil, že skutočné umenie by sa malo s týmito skutočnosťami konfrontovať zoči-voči.
* Nedostatok modernosti: Cítil, že romantizmus je zastaraný a nedokáže sa vyrovnať so zložitosťou modernej spoločnosti. Veril, že na zachytenie podstaty moderného zážitku je potrebná nová estetika.
Baudelairova reinterpretácia romantizmu:
* Dôraz na jednotlivca: Baudelaire rozpoznal romantické zameranie na jednotlivca, ale prehodnotil ho ako oslavu „moderného“ jednotlivca, ktorý zápasí s odcudzením, dezilúziou a moderným stavom.
* Prieskum temnej strany: Skúmal temnejšie stránky ľudskej povahy, vrátane nerestí, hriechu a krásy, ktorá sa nachádza v groteske a strašidelnosti. To kontrastovalo s idealizovaným a často sanovaným pohľadom na ľudský stav, ktorý prevládal vo veľkej časti romantizmu.
* Modernosť a krása: Baudelaire tvrdil, že krásu možno nájsť v zdanlivo všednosti a škaredosti moderného života, odmietajúc tradičné romantické predstavy o kráse.
V podstate Baudelairov pohľad na romantizmus spočíval v odmietnutí jeho povrchnosti a úniku, pričom si zachoval niektoré z jeho kľúčových tém a prehodnotil ich cez optiku moderného života a mestskej skúsenosti. Hľadal „modernú“ estetiku, ktorá by zahŕňala krásu aj škaredosť moderného sveta, zameriavala sa na jednotlivca a skúmala temnejšiu stránku ľudskej povahy.
Baudelairove diela, najmä „Les Fleurs du Mal“ (Kvety zla), sú dôkazom jeho jedinečnej vízie romantizmu, vízie, ktorá hlboko ovplyvnila vývoj symbolizmu a moderného umenia.