Tu je dôvod:
* Exil, nie zotročenie: Udalosť opísaná v Biblii ako „babylonský exil“ (586-539 BCE) nebola zotročením v typickom zmysle slova. Zatiaľ čo Židia boli nútení opustiť svoju vlasť v Judsku, v Babylone sa s nimi nepovažovali za otrokov.
* nútené premiestnenie a zajatie: Babylonské dobytie Júdu viedlo k nútenému premiestneniu mnohých Židov do Babylonu. Držali sa v zajatí, čo znamená, že sa nemohli vrátiť do svojej vlasti, až kým sa perzské dobývanie Babylonu. Nebola to však úplná absencia slobody.
* Život v exile: Židia v Babylone mali určitú mieru autonómie a boli schopní praktizovať svoje náboženstvo. Neskôr v Jeruzaleme neskôr prestavali chrám v Jeruzaleme, potom, čo sa mu umožnili vrátiť.
* Význam výrazu: Použitie slova „zotročenie“ je problematické, pretože naznačuje úplný nedostatok agentúry a slobody pre Židov počas ich času v Babylone. Táto perspektíva presne neodráža historickú realitu ich skúseností.
Aby sme lepšie porozumeli situácii, je nevyhnutné vyhnúť sa pojmom ako „zotročenie“ a namiesto toho sa zamerať na historickú realitu:
* dobývanie a vynútené premiestnenie: Babylonské dobytie Júdu viedlo k tomu, že Židia boli nútení presťahovať sa do Babylonu.
* zajatie a obmedzená sloboda: Židia boli zadržiavaní v zajatí, čo znamená, že sa nemohli vrátiť do svojej vlasti, až kým perzské dobývanie. Mali obmedzenú slobodu a autonómiu.
* Náboženská prax: Židia v Babylone mohli praktizovať svoje náboženstvo.
* návrat a prestavba: Po perzskom dobytí bolo veľa Židov dovolené vrátiť sa do Judska a prestavať svoj chrám.
Je nevyhnutné používať presný jazyk, aby sa zabránilo udržaniu škodlivých stereotypov a porozume tomu zložitosť historických udalostí.