1. Humanisti renesancie:
* errasmus z Rotterdamu: Tvrdil, že scholasticizmus sa príliš zameriaval na logické a abstraktné zdôvodnenie, zanedbával štúdium pôvodných zdrojov a dôležitosť ľudskej skúsenosti. Veril, že Biblia a klasiky by sa mali študovať priamo, bez vrstiev interpretácie poskytovaných scholastickými mysliteľmi.
* Michel de Montaigne: Kritizovala scholastickú posadnutosť argumentáciou a snahou o „istotu“, tvrdila, že ľudské znalosti sú vo svojej podstate obmedzené a že nadmerné spoliehanie sa na logiku by mohlo viesť k intelektuálnej arogancii a dogmatizmu.
2. Protestantskí reformátori:
* Martin Luther: Luther odmietol scholastický dôraz na diela a ľudský dôvod ako základ spasenia, pričom tvrdil, že samotná viera stačila. Kritizoval tiež scholastické doktríny, ako je transubstancia (viera, že chlieb a víno Eucharistie sa stávajú telom a krvou Krista).
* John Calvin: Podobne Calvin kritizoval scholastické spoliehanie sa na ľudský dôvod a tvrdil, že Božie slovo by malo byť konečným zdrojom autority.
3. Ranní moderní filozofi:
* rené descartes: Descartes, kľúčová postava vo vedeckej revolúcii, odmietla spoliehanie sa na aristotelskú filozofiu scholasticizmu. Tvrdil za novú nadáciu pre vedomosti založené na rozume a pochybách, obhajoval prísnu metódu vyšetrovania, ktorá sa výrazne líšila od scholastickej metodológie.
* Francis Bacon: Bacon kritizoval scholastické zameranie na abstraktné špekulácie a argumentoval za empirickejší a induktívnejší prístup k vedomostiam. Zdôraznil dôležitosť pozorovania, experimentovania a systematického zhromažďovania údajov.
* Thomas Hobbes: Hobbes, materialistický a politický filozof, odmietol scholastický pohľad na svet a kritizoval jeho spoliehanie sa na metafyzické koncepty ako „formy“ a „esencie“. Tvrdil za naturalistické vysvetlenie ľudského správania a spoločnosti so zameraním na úlohu moci a vlastného záujmu.
Bežné sťažnosti proti scholasticizmu:
* Nadmerný dôraz na logiku a abstraktné zdôvodnenie: Kritici tvrdili, že scholasticizmus sa príliš zameriaval na logické odpočty a argumentáciu na úkor empirického pozorovania, skúseností v reálnom svete a praktického uplatňovania.
* RELIGINGION na aristoteliánsku filozofiu: Kritici sa domnievali, že scholasticizmus sa príliš závisí od filozofie Aristotela, ktorá brzdí rozvoj nových nápadov a perspektív.
* Dogmatizmus a intelektuálna arogancia: Kritici tvrdili, že scholasticizmus podporoval rigidný a dogmatický prístup k vedomostiam, čo viedlo k intelektuálnej arogancii a potlačeniu nesúhlasných názorov.
* Zamerajte sa na špekulácie a metafyziku: Kritici sa domnievali, že scholasizmus strávil príliš veľa času abstraktnými metafyzickými koncepciami a špekuláciami, zanedbával praktické obavy a skutočné potreby spoločnosti.
* Nedostatok originálneho myslenia a inovácie: Kritici obvinili scholasticizmus z toho, že boli stagnujúce a nepôvodné, jednoducho precvičovali a interpretovali myšlienky minulých mysliteľov namiesto rozvoja nových poznatkov.
Je dôležité poznamenať, že tieto kritiky neboli vždy úplne presné. Zatiaľ čo scholastizmus mal svoje nedostatky, významne prispel k intelektuálnej histórii, ako je napríklad vývoj prísnych metód argumentácie a analýzy. Okrem toho sa scholastickí myslitelia zapojili do diskusií a kontroverzií, pričom v rámci scholasticizmu existovali rôzne školy myslenia.