1. Prispôsobenie: Rubadiri dáva prírodným silám a živlom vlastnosti podobné ľuďom. Napríklad búrka je zosobnená ako „strašná príšera“ a dážď ako „ohnivé guľky“.
2. Podobenstvá: Rubadiri používa prirovnania na porovnanie hromu so „vzdialenými zbraňami“ a blesku s „zúrivým hadom“.
3. Metafory: Používa metafory, aby opísal blesk ako „zuby nahnevaných mrakov“ a dážď ako „milión guľôčok“.
4. Hyperbola: Rubadiri používa hyperbolu na zdôraznenie intenzity búrky. Napríklad opisuje dážď ako „lavínu vody“ a hrom ako „kolosálny bubon na oblohe“.
5. Aliterácia: Pre rytmický efekt sa používa opakovanie spoluhláskových hlások na začiatku slov. Napríklad „ohlušujúci lejak“ a „chvejúce sa stromy“.
6. Onomatopoja: Rubadiri používa slová, ktoré napodobňujú zvuky, ako napríklad „bum“ a „hukot“, aby umocnil zmyslový zážitok z búrky.
7. Rým: Použitie slov s podobnými zvukmi na konci riadkov sa používa na vytvorenie zmyslu pre muzikálnosť a rytmus v básni. Napríklad „lejak“ a „hučanie“.
8. Symbolizmus: Rubadiri používa symboly na vyjadrenie hlbších významov. Blížiaci sa búrku možno vnímať ako symbol hroziaceho konfliktu, zatiaľ čo prudká búrka môže symbolizovať nepokoj a chaos ľudskej existencie.
9. Snímky: V celej básni Rubadiri využíva živé obrazy na vytvorenie zmyslového zážitku pre čitateľa, ktorý mu umožňuje vizualizovať a cítiť intenzitu africkej búrky.
10. Začlenenie: Rubadiri používa začlenenie, kde veta alebo fráza prechádza z jedného riadku do druhého bez prestávky, aby vytvorila pocit kontinuity a naliehavosti.