Fráza „História, ktorej jazykom je slnko“ poukazuje na nerovnosť a dynamiku moci prítomnú v spoločnosti. Tí, ktorí sú marginalizovaní a utláčaní, majú často svoj hlas umlčaný alebo ignorovaný, zatiaľ čo tí, ktorí sú na mocenských pozíciách, majú možnosť formovať svet podľa svojich vlastných perspektív a záujmov. Báseň kritizuje túto nerovnováhu a upozorňuje na spôsoby, akými sú dejiny formované dominantnými silami v spoločnosti.
Naznačením, že história patrí tým, ktorých jazykom je slnko, Spender vyzýva čitateľov, aby si položili otázku, čie hlasy a perspektívy sú v historickom príbehu vylúčené alebo potlačené. Báseň nás povzbudzuje, aby sme uvažovali o tom, ako mocenské štruktúry ovplyvňujú spôsob, akým chápeme a interpretujeme minulosť, a vyzýva k inkluzívnejšej a rozmanitejšej reprezentácii histórie, ktorá dáva hlas marginalizovaným a utláčaným.