1. Dynamika a využívanie energie:
Hra zobrazuje dynamiku moci medzi Prosperom, vojvodom z Milána v exile, a Kalibanom, pôvodným obyvateľom ostrova. Prospero prostredníctvom svojich magických síl ovláda a ovláda Kalibana a núti ho do otroctva. Táto dynamika odráža nerovnováhu síl medzi kolonizátormi a pôvodnými obyvateľmi, kde kolonizátori využívajú a podrobujú si pôvodné obyvateľstvo.
2. Narušenie prirodzeného poriadku:
Príchod Prospera a jeho spoločníkov na ostrov naruší harmonickú existenciu domorodej komunity. Ostrov, pôvodne zobrazovaný ako raj, sa stáva miestom konfliktov, manipulácií a bojov o moc. Toto narušenie symbolizuje deštruktívne účinky kolonializmu na domorodé spoločnosti a ich spôsob života.
3. Jazyk a ovládanie:
Prospero používa jazyk ako nástroj na presadenie svojej moci nad Kalibanom. Vyučuje jazyk Kalibána, ale iba do tej miery, do akej slúži jeho vlastným cieľom, čím obmedzuje Kalibánovu schopnosť naplno sa vyjadrovať. Odráža to vnucovanie koloniálnych jazykov pôvodným obyvateľom a potláčanie ich vlastných jazykov a kultúrnych identít.
4. Vznešený divoch verzus barbarský domorodec:
Hra predstavuje dichotómiu „ušľachtilého divocha“ a „barbarského domorodca“ prostredníctvom postáv Ferdinanda a Kalibána. Ferdinand, syn neapolského kráľa, je zobrazený ako civilizovaný a rafinovaný, zatiaľ čo Kalibán je zobrazený ako divoký a necivilizovaný. Tento rozdiel odzrkadľuje spôsob, akým kolonizátori často považovali domorodé obyvateľstvo za menejcenné a potrebujúce civilizačné vplyvy.
5. Kritika koloniálnych praktík:
Zatiaľ čo sa zdá, že The Tempest spočiatku podporuje koloniálnu expanziu a ospravedlňuje Prosperove činy, hra ponúka aj kritiku násilných a vykorisťovateľských aspektov kolonializmu. Shakespeare prostredníctvom postáv ako Caliban a Ariel nastoľuje otázky o morálke zotročovania, ničenia domorodých kultúr a narúšania prírodných ekosystémov.
6. Vykúpenie a zmierenie:
Hra končí Prosperovým rozhodnutím vzdať sa svojich magických síl a vrátiť sa na svoje právoplatné miesto v Miláne. Tento akt vzdania sa moci a hľadania zmierenia naznačuje možnosť posunúť sa za deštruktívne vzorce kolonializmu a dopracovať sa k harmonickejšiemu spolužitiu medzi rôznymi národmi.
Na záver, The Tempest skúma komplexnú a mnohostrannú dynamiku koloniálneho imperializmu, pričom poukazuje na mocenskú nerovnováhu, vykorisťovanie a kultúrne konflikty, ktoré sú výsledkom koloniálnych stretnutí. Prostredníctvom postáv a zápletky hra ponúka kritiku koloniálnych praktík a naznačuje potenciál pre zmierenie a spravodlivejší vzťah medzi rôznymi kultúrami.