> "Zloduch, hovorím, zaklop ma na túto bránu,
A dobre ma zarap, alebo ti zrazím paštétu.
Grumio! Moja žena, moja manželka! Eh! prečo neklopeš?"
Grumio:
> "Hark, hark! Počujem hrať miništrantov."
Máte možnosť zaplatiť svoje dlhy?"
Petruchio:
> "Áno, kde je ten úlovok? Koľko to príde?"
Grumio:
> "Prečo, jeden, dva, tri a pol, myslím, pane."
Necítiš pach ošípaných?"
Petruchio:
> "Grumio, teraz je sedem hodín."
Grumio:
> „Áno, pane, je to tak, že ste sa ešte nedotkli vtáka.
Tvoj sokol, človeče! Tvoj koníček!"
Petruchio:
> „Buď choď, alebo pošli sluhu von,
A povedzte mliečnej žene, aby nás sem prišla obliecť."
Grumio:
> "Nepočuješ? Sirrah, nechaj ho! Ty cudzinec z hôr! Choď osloviť dojnicu, aby nás prišla obliecť."
Petruchio je frustrovaný Grumiom za to, že neplní jeho príkazy, a obviňuje ho, že sa viac zaujíma o počúvanie hudby a ovoniavanie prasiat ako o prácu. Grumio odpovedá otázkou Petruchia, či môže „cítiť prasatá“, čo je spôsob, ako povedať, že si uvedomuje nepríjemnú realitu ich situácie. Petruchio potom povie Grumiovi, aby išiel po mliečnu ženu, aby im mohla pripraviť raňajky. Grumio nereaguje a Petruchio ho obviňuje z toho, že je „cudzinec z hôr“, čo je termín používaný na označenie niekoho, kto je ignorant a nekultúrny.
Použitie slova „penivý“ v tejto pasáži je významné, pretože zdôrazňuje rozdiel medzi Petruchiovými očakávaniami a realitou situácie. Petruchio očakáva, že jeho sluha bude pokorný a poslušný, no Grumio sa viac zaujíma o svoje vlastné záujmy. Tento konflikt medzi očakávaním a realitou je hlavnou témou hry a odráža sa v použití slova „penivý“ na opis prázdnych sľubov Grumia.