1. Moruša (Μορέα): Používa sa pre svoje adstringentné vlastnosti na zastavenie krvácania a liečenie rán.
2. Divoký cesnak (Σκόροδον): Známy pre svoje antibakteriálne a antiseptické vlastnosti, aplikoval sa na rany a používal sa ako expektorans pri respiračných problémoch.
3. Mak (Μήκων): Mliečna šťava z maku sa používala ako prostriedok proti bolesti a navodzujúci spánok.
4. Henbane (Υοσκύαμος): Táto rastlina má halucinogénne vlastnosti a príležitostne sa používala ako anestetikum počas chirurgických zákrokov.
5. Woundwort (Δικταμνον): Verilo sa, že má vlastnosti na hojenie rán, aplikoval sa priamo na rany.
6. Mandragora (Μανδραγόρας): Koreň tejto rastliny sa používal ako sedatívum a liek proti bolesti.
7. Centaury (Κενταύριον): Používa sa na liečbu rôznych ochorení, vrátane žalúdočných problémov a rán.
8. Harmanček pravý (Άνθεμις): Známy pre svoje protizápalové vlastnosti a používal sa na upokojenie podráždenej pokožky a očí.
Okrem bylinných liekov Homer spomína aj používanie elixírov vyrobených z častí zvierat a magické zaklínadlá. Jedným z pozoruhodných príkladov je užívanie Nepenthe, lieku, ktorý prináša zábudlivosť a úľavu od bolesti.
Chirurgické postupy boli tiež neoddeliteľnou súčasťou starogréckej medicíny, ako je opísané v Iliade. Chirurgovia používali nástroje ako skalpely, stehy a sondy na liečenie zranení na bojisku. Pri ťažkých ranách bola niekedy nevyhnutná amputácia a na zastavenie krvácania sa používala kauterizácia.
Je dôležité poznamenať, že zatiaľ čo starogrécka medicína významne prispela k rozvoju západnej medicíny, mnohé z týchto praktík boli založené skôr na empirických pozorovaniach ako na vedeckom chápaní. Ako medicínske poznatky postupovali v priebehu času, niektoré z liekov a praktík spomínaných v Iliade by nakoniec boli nahradené efektívnejšou a vedecky podloženou liečbou.