Sen:
V roku 1797 Coleridge zaspal pri čítaní cestopisu anglického cestovateľa Samuela Purchasa, konkrétne časti opisujúcej záhrady a palác mongolského vládcu Kublajchána. V hlbokom spánku vyvolanom ópiom mal živý a dlhotrvajúci sen, ktorý trval približne tri hodiny.
Vplyv ópia:
Coleridgeov sen bol silne ovplyvnený účinkami ópia, ktoré používal v medicíne na zvládnutie neuralgickej bolesti. Hovorí sa, že si dal zrnko ópia predtým, ako sa uložil na noc, čo viedlo k tomuto mimoriadnemu snovému zážitku.
Inšpirovaná vízia:
Počas svojho sna si Coleridge predstavil čarovnú a neobyčajnú krajinu opísanú v cestopise. Videl nádherný palác, honosné dómy rozkoše a zurčiacu a posvätnú rieku. Celý sen bol harmonickou zmesou prírody a architektonickej vznešenosti, ktorá vytvorila úchvatný mentálny obraz.
Fragment:
Keď sa Coleridge prebudil, okamžite pocítil silný tvorivý impulz a začal písať báseň, zatiaľ čo živý obraz sna mal stále v čerstvej mysli. Písal takmer hodinu, pričom zo snového zážitku zachytil čo najviac. Bohužiaľ, báseň zostala neúplná, pretože Coleridge bol prerušený náhlym návštevníkom – osobou z Porlocku – a inšpirácia a obraznosť sna sa stratili skôr, ako ho mohol dokončiť.
Výsledná báseň:
Coleridge nakoniec báseň publikoval ako „Fragment“, pričom uznal, že predstavuje iba časť pôvodnej vízie, ktorú zažil vo svojom sne. Báseň, napriek tomu, že bola neúplná a chýbala jej pôvodne zamýšľaná prepracovaná štruktúra, sa stala oslavovaným dielom anglickej romantickej literatúry, ktorá je známa svojimi živými obrazmi, hudobným jazykom a kvalitou snov.
Inšpiráciu „Kubla Khan“ teda možno pripísať Coleridgeovmu snu ovplyvnenému ópiom, kde sa opis Kublajchánových záhrad z Purchasovho cestopisu spojil s jeho podvedomím, výsledkom čoho je skutočne pozoruhodný poetický fragment, ktorý čitateľov uchvacuje dodnes. .