Čo je témou sonetu 32 Shakespeare?

Témou Sonnetu 32 od Williama Shakespeara je básnikova láska k priateľovi a sila tejto lásky prekonať čas a zmeniť sa. Básnik začína opisom zmien, ktoré nastali vo svete okolo neho, ako je blednutie kvetov, striedanie ročných období a plynutie času. Tieto zmeny potom dáva do kontrastu so stálosťou svojej lásky, ktorá zostáva silná napriek všetkému, čo sa okolo neho mení. Sonet končí tým, že básnik vyjadruje svoje presvedčenie, že jeho láska bude trvať večne, aj keď on a jeho priateľ budú obaja mŕtvi.

Tu je niekoľko konkrétnych príkladov toho, ako sa v sonete rozvíja téma lásky a času:

* Básnik začína opisom zmien, ktoré nastali vo svete okolo neho, ako je blednutie kvetov a striedanie ročných období. Tieto zmeny sú metaforou plynutia času, ktorý je neustálou pripomienkou našej vlastnej smrteľnosti.

* Básnik potom dáva tieto zmeny do kontrastu so stálosťou svojej lásky, ktorá zostáva silná napriek všetkému, čo sa okolo neho mení. Píše:"Ale tvoje večné leto nevybledne, / ani nestratíš majetok, ktorý máš, / ani sa smrť nebude chváliť tvojím prútikom, keď odpočívaš v jeho tieni." To naznačuje, že básnikova láska je silnejšia ako smrť a bude trvať večne.

* Sonet končí básnikom, ktorý vyjadruje presvedčenie, že jeho láska bude trvať večne, aj keď on a jeho priateľ budú obaja mŕtvi. Píše:"Keď budeš časom rásť vo večných radoch, / pokiaľ ľudia môžu dýchať alebo oči môžu vidieť, / tak dlho žije toto a toto ti dáva život." To naznačuje, že básnikova láska bude zvečnená v jeho poézii a bude žiť ďalej dlho potom, čo on a jeho priateľ odídu.

Celkovo je Sonnet 32 ​​silným skúmaním témy lásky a času. Je to krásna a dojímavá pocta sile lásky, ktorá prekračuje hranice času a smrteľnosti.