1. Inšpirácia a emulácia :Petrarch bol hlboko inšpirovaný antickými autormi a snažil sa napodobniť ich literárne štýly a témy. Obdivoval postavy ako Cicero, Virgil a Seneca pre ich výrečnosť, filozofiu a morálny pohľad.
2. Rozsiahle citácie a narážky :Petrarch často integroval citáty a narážky od klasických autorov do svojich vlastných diel. Napríklad jeho epická báseň Afrika obsahuje množstvo odkazov na Vergíliovu Aeneidu. Tieto odkazy prepožičali autoritu jeho spisom a preukázali jeho hlboké znalosti klasických textov.
3. Morálne a filozofické pojmy :Petrarch čerpal z klasickej literatúry pre morálne a filozofické učenia. Do svojich spisov integroval stoické myšlienky o cnosti a sebaovládaní, ako aj etické princípy od Cicera a Seneku. Tieto klasické vplyvy formovali jeho humanistický pohľad na etiku a ľudské správanie.
4. Historické a mytologické príbehy :Petrarch integroval klasické historické správy a mytologické príbehy do svojich diel. Jeho historické pojednania, ako napríklad O slávnych ľuďoch a Životy slávnych mužov, vo veľkej miere čerpali zo starovekých zdrojov ako Livius, Plutarchos a Suetonius. Tieto historické príbehy poskytli súčasným čitateľom príklady cnosti a morálnych ponaučení.
5. Humanizmus a individualizmus :Petrarcovo štúdium klasikov ho inšpirovalo k zdôrazneniu ľudského potenciálu a individuality. Po Cicerovom dôraze na ľudskú dôstojnosť Petrarca oslavoval úspechy a príspevky jednotlivcov, čím sa odtrhol od prevládajúceho náboženského zamerania na kolektív.
6. Občianska cnosť a verejná služba :Klasické texty o etike a štátnictve ovplyvnili Petrarcove názory na občiansku cnosť a verejnú službu. Inšpiroval sa postavami ako Cato mladší, pričom ilustroval dôležitosť morálnej poctivosti a aktívnej účasti v spoločnosti.
Celkovo Petrarcova angažovanosť s klasikmi prispela k jeho humanistickému prístupu, ktorý spájal starodávnu múdrosť so súčasnými problémami a osobnými úvahami, formoval jeho osobitý literárny štýl a intelektuálne príspevky do obdobia renesancie.