Knihu otvára meditácia Leva Tolstého o povahe Boha a úlohe lásky v ľudskom živote. Tolstoj tvrdí, že Boh je vo svojej podstate láska a že láska je najvyšším zákonom života. Zdôrazňuje dôležitosť stelesnenia tejto lásky v našich činoch a vzťahoch.
Kapitola 2:Prvé prikázanie
Tolstoj skúma prvé prikázanie:„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ a interpretuje ho v zmysle uprednostňovania lásky k Bohu nad všetko ostatné. Lásku k Bohu stavia do protikladu s láskou k svetskému majetku, moci a sláve, pričom zdôrazňuje, že je potrebné najprv hľadať lásku a Božie kráľovstvo.
Kapitola 3:Druhé prikázanie
Tolstoj rozoberá druhé prikázanie:„Neurobíš si žiaden rytý obraz“ a dáva ho do súvislosti s dôležitosťou nevytvárať modly alebo nenahrádzať pravú lásku a oddanosť Bohu vonkajšími symbolmi. Veriacich vyzýva, aby sa zamerali na vnútorné uctievanie a spoločenstvo s Bohom.
Kapitola 4:Tretie prikázanie
Tolstoj skúma tretie prikázanie „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha nadarmo“ a zdôrazňuje význam používania Božieho mena s úctou a autentickosťou. Varuje pred pokryteckými a nezmyselnými náboženskými praktikami, ktorým chýba skutočná láska a úprimnosť.
Kapitola 5:Štvrté prikázanie
Pri skúmaní štvrtého prikázania „Pamätaj na deň sabatu, aby si ho svätil“, Tolstoj zdôrazňuje dôležitosť nájsť si čas na duchovnú reflexiu, odpočinok a spojenie s Bohom. Povzbudzuje veriacich, aby sa na sobotu pozerali ako na príležitosť na osobný rast a spoločenstvo, než aby ho len dodržiavali z povinnosti.
Kapitola 6:Piate prikázanie
Tolstoj rozoberá piate prikázanie „Cti svojho otca a svoju matku“ a rozširuje jeho význam nad rámec úcty k rodičom, aby zahŕňal úctu ku všetkým ľuďom a autoritám v našich životoch. Zdôrazňuje, že skutočná česť pramení z lásky a pochopenia, že všetci jednotlivci sú odrazom Boha.
Kapitola 7:Šieste prikázanie
Pri ponorení sa do šiesteho prikázania „Nezabiješ“ Tolstoj tvrdí, že toto prikázanie má ďalekosiahle dôsledky presahujúce fyzickú vraždu. Odsudzuje všetky formy hnevu, nenávisti a násilia, pričom zdôrazňuje, že zákon lásky zakazuje akýkoľvek čin, ktorý poškodzuje alebo znižuje život a blaho iných.
Kapitola 8:Siedme prikázanie
Tolstoj skúma siedme prikázanie „Nescudzoložíš“ a interpretuje ho ako výzvu k čistote a vernosti vo vzťahoch. Zdôrazňuje posvätnosť manželstva, krásu monogamnej lásky a dôležitosť zaobchádzania so ženami s úctou a dôstojnosťou.
Kapitola 9:Ôsme prikázanie
V diskusii o ôsmom prikázaní „Nepokradneš“ rozširuje Tolstoj jeho význam tak, aby zahŕňal nielen materiálne krádeže, ale aj vykorisťovanie a manipuláciu druhých. Obhajuje čestnosť, spravodlivosť a spravodlivú distribúciu zdrojov, pričom zdôrazňuje dôležitosť lásky ako hlavného princípu ľudských interakcií.
Kapitola 10:Deviate prikázanie
Tolstoj analyzuje deviate prikázanie „Nevydáš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu“ a zdôrazňuje význam pravdivosti a bezúhonnosti v našich slovách a skutkoch. Zdôrazňuje korozívne účinky nečestnosti a podvodu v osobných vzťahoch aj v spoločnosti ako takej.
Kapitola 11:Desiate prikázanie
Tolstoj uzatvára svoje skúmanie Desatora diskusiou o desiatom prikázaní „Nebudeš túžiť“ a jeho dôsledkoch pre ľudskú túžbu a naplnenie. Tvrdí, že skutočná spokojnosť nepochádza zo získavania hmotného majetku, ale z pestovania lásky, súcitu a vďačnosti za požehnania, ktoré už máme.
Záver:Láska je Boh
Tolstoy končí svoju knihu zopakovaním svojho hlavného posolstva:Boh je láska a láska je posledným zákonom života. Povzbudzuje čitateľov, aby prijali lásku ako vedúcu silu vo svojich myšlienkach, slovách a skutkoch, čo v konečnom dôsledku vedie k harmonickejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu ako individuálne, tak aj kolektívne.