1. Strach z nekontrolovaného vedeckého pokroku:
Shelleyho zobrazenie posadnutej snahy Victora Frankensteina vytvoriť život je príkladom strachu, ktorý mala spoločnosť voči vedeckému pokroku. Ilustrovaním strašných dôsledkov neregulovaného vedeckého prenasledovania varuje pred aroganciou ľudí, ktorí veria, že sa môžu hrať na Boha.
2. Etické dilemy:
Shelley nastoľuje etické otázky súvisiace s vedeckým experimentovaním. Skúma tenkú hranicu medzi vedeckým pokrokom a morálnymi hranicami. Stvorenie stvorenia a následné opustenie Victorom vyvolávajú otázky o zodpovednosti vedcov voči ich výtvorom a o potenciálnej škode, ktorá môže vyplynúť z neetických rozhodnutí.
3. Nebezpečenstvo poznania a zvedavosti:
Shelley naznačuje, že honba za poznaním a zvedavosťou môže mať nebezpečné následky. Nenásytná zvedavosť Victora Frankensteina vedie k hľadaniu zakázaných vedomostí, výsledkom čoho je stvorenie stvorenia a tragické udalosti, ktoré nasledujú.
4. Izolácia a odmietnutie:
Tvor v románe predstavuje odcudzenie a odmietnutie, ktorému čelia tí, ktorí sú iní. Shelley skúma sociálne dôsledky vedeckého experimentovania a spôsob, akým spoločnosť reaguje na jednotlivcov, ktorí sú považovaní za „obludných“ alebo „iných“. Utrpenie tohto tvora poukazuje na širšiu problematiku sociálneho vylúčenia a predsudkov.
5. Príroda a veda v konflikte:
Shelley predstavuje konflikt medzi prírodným svetom a vedeckými zásahmi. Victorov výtvor popiera prirodzený poriadok a spochybňuje hranicu medzi životom a smrťou. Tvrdí, že zasahovanie do prírody bez náležitého uváženia môže mať zničujúce účinky na jednotlivca aj spoločnosť ako celok.
6. Pozor na prekročenie ľudských ambícií:
Shelley príbeh využíva na kritiku ľudskej arogancie a túžby po kontrole. Túžba Victora Frankensteina stať sa pánom života vedie k jeho pádu a tragédii. Román slúži ako varovanie pred prekročením ľudských schopností a potrebou pokory zoči-voči vedeckému pokroku.
Spojením týchto tém a literárnych techník využíva Mary Shelley „Frankensteina“ na skúmanie spoločenských obáv súvisiacich s vedeckou revolúciou, čo v konečnom dôsledku vyzýva čitateľov, aby zvážili etické dôsledky a potenciálne nebezpečenstvá neobmedzeného vedeckého úsilia.