Tento citát je významný, pretože zakladá témy vzájomnej prepojenosti a cyklickej existencie, ktoré prebiehajú celým príbehom. Pavučina je metaforou siete života, ktorá spája všetky živé bytosti. Rastliny rastúce na Zemi predstavujú cyklus zrodenia, rastu a smrti. Vlasy rastúce na hlave a tele človeka predstavujú rast a vývoj jednotlivca. A vesmír vychádzajúci z Neporušiteľného predstavuje večnú a cyklickú povahu existencie.
Tieto témy sa odrážajú v samotnom príbehu, ktorý rozpráva príbeh mladého muža menom Javni, ktorý je na ceste nájsť sám seba. Na svojej ceste stretáva množstvo ľudí, ktorí mu pomáhajú spoznať seba a svoje miesto vo svete. Má tiež množstvo mystických zážitkov, ktoré mu pomáhajú spojiť sa s božským.
Nakoniec si Javni uvedomí, že nie je oddelený od zvyšku vesmíru, ale je súčasťou väčšieho celku. Tiež si uvedomuje, že cyklus zrodenia, rastu a smrti nie je niečo, čoho sa treba báť, ale je prirodzenou súčasťou života.
Epigraf k „Javni“ tak poskytuje kľúč k pochopeniu tém príbehu a jeho celkového významu. Je to pripomienka toho, že sme všetci prepojení jeden s druhým a s božským, a že život je cyklická cesta rastu a obnovy.