Romantizmus (začiatok 19. storočia):
- Romantizmus bol zakorenený v odmietnutí osvietenského dôrazu alebo racionality a poriadku, ktorý uprednostňoval emócie, individualizmus a skúmanie prírody.
- Maľba na šírku: Umenie romantizmu často predstavovalo dramatické, neskrotné krajiny, odrážajúce myšlienku prírody ako mocnej, nespútanej sily.
- Literatúra a poézia: Romantickí spisovatelia a básnici, ako William Wordsworth, John Keats a Lord Byron, oslavovali krásu prírody, spochybňovali spoločenské normy a vyjadrovali osobné emócie.
Realizmus (polovica 19. storočia):
- Realizmus odmietol idealizovaný pohľad romantizmu na slovo. Zamerala sa na presné vykreslenie súčasnej spoločnosti, často sa ponorila do drsných až nepríjemných stránok života.
- Komentár zo sociálnych sietí: Realistickí maliari, ako Gustave Courbet a Jean-François Millet, používali svoje umenie na kritiku sociálnej nespravodlivosti, chudoby a triedneho rozdelenia.
Impresionizmus (koniec 19. storočia):
- Impresionizmus bol revolučný prístup k maľbe, ktorý sa objavil vo Francúzsku. Impresionistickí umelci sa snažili zachytiť prchavé momenty a pocity svetla a farieb.
- Prežívanie reality: Impresionistické maľby, ako napríklad Claude Monet „Impression, Sunrise“, zdôrazňovali skôr subjektívne vnímanie reality ako objektívny detail.
Symbolizmus (koniec 19. storočia):
- Symbolizmus používal sugestívnu predstavivosť, symboliku a alegóriu na sprostredkovanie zložitých myšlienok a emócií nad povrchovú úroveň.
- Abstrakcia: Symbolistické umenie bolo často abstraktné a tajomné a vyzývalo diváka, aby interpretoval diela na hlbšej úrovni.
Modernizmus (začiatok 20. storočia):
- Modernizmus narušil tradičné formy a techniky v umení a literatúre. Charakterizovalo ho experimentovanie, fragmentácia a odmietanie tradičných noriem.
- Kubizmus: Modernisti ako Pablo Picasso a Georges Braque vyvinuli nové spôsoby zobrazovania predmetov a rozdelili formy na geometrické tvary.
Stream of Consciousness:** Modernistická literatúra odzrkadľovala psychologickú zložitosť a využívala techniky ako vnútorné monológy na prezentovanie vnútorných myšlienok postáv.
Tieto hnutia demonštrujú dynamický vzťah medzi umením, kultúrou a spoločnosťou v Európe 19. storočia. Každé hnutie odrážalo obavy, otázky a túžby ľudí prežívajúcich dramatické obdobie zmien a prispelo k bohatej tapisérii európskej umeleckej a intelektuálnej histórie.