Turil som cez lesy jedno svieže jesenné ráno, vzduch naplnený vôňou borovicových ihiel a vlhkej zeme. Užil som si pokojnú samotu, jediný zvuk, ktorý pod mojimi čižmami chrumkal. Potom som to videl. Veľký čierny medveď, drevo smerom ku mne, jeho nos sa škl. Moje srdce mi vyskočilo do krku a zamrzla som, dych mi chytil hruď. Na chvíľu sme zamkli oči. Potom, rovnako zrazu, ako sa zdalo, medveď sa otočil a odložil sa do lesa. Stál som tam, chvíľu som zamrzol, srdce stále búšilo, predtým, ako som pokračoval na mojej túre. Toto stretnutie ma naučilo, aby som si bol viac vedomý môjho okolia a sily prírody.
Toto je anekdota, pretože:
* Je to krátky osobný príbeh. Zameriava sa na konkrétnu udalosť a nepokúša sa do dlhšieho príbehu.
* Zameriava sa na jednu udalosť. Nezahŕňa viac udalostí ani väčší pozemok.
* Zahŕňa konkrétny detail. Spomienka o zášklbe nosa medveďov dodáva detail, vďaka ktorému je príbeh živý.
* má jasný bod. Príbeh zdôrazňuje vplyv stretnutia na rozprávač.
Táto anekdota slúži ako krátka ilustrácia skúseností rozprávača s prírodou a zdôrazňuje silu osobných zážitkov na formovanie nášho chápania sveta.