* Čierny rytier je porazený: Zatiaľ čo Čierny rytier zvádza statočný boj, kráľ Artuš ho nakoniec porazí. Prichádza o ruky aj nohu a je nútený priznať porážku.
* Arthurovo víťazstvo je zobrazené ako vtipné: Humor spočíva v absurdnosti situácie – rytier odmieta prijať porážku ani po ťažkom zranení. Tento humor poukazuje na myšlienku, že skutočné zlo je smiešne a v konečnom dôsledku slabé.
* Zlo je skôr karikatúra: Čierny rytier je karikatúra tvrdohlavého, neoblomného bojovníka. Jeho zlo sa hrá na smiech, vďaka čomu je menej hrozivé a hlúpejšie.
Záver „Bielyho rytiera“ je skôr o absurdite vojny a tvrdohlavosti ľudí, nie o konečnom víťazstve zla.
Stojí za zmienku, že film ako celok je plný momentov, ktoré spochybňujú tradičné predstavy dobra a zla. Postavy často konajú spôsobom, ktorý sa vymyká jasnej kategorizácii, vďaka čomu je posolstvo filmu komplexné a otvorené pre interpretáciu.