* čas a pamäť: Báseň skúma, ako čas skresľuje pamäť, vďaka čomu sa minulosť javí ako vzdialená a intenzívne živá. Rečník sa týka plynutia času a tým, ako to ovplyvňuje jeho vnímanie smútku.
* Strata a úmrtnosť: Názov a predmet básne sa priamo zaoberá skúsenosťami straty a jej trvalým dopadom. Rečník uvažuje o smrti niekoho blízkeho, čo naznačuje hlboký pocit neprítomnosti a túžby.
* Sila jazyka: Thomas používa živé snímky, poetické zariadenia a zložitý jazyk na sprostredkovanie emocionálnej hmotnosti smútku. Samotná báseň pôsobí ako dôkaz sily jazyka, aby sa zápasila s ťažkými emóciami a zachovala si spomienky.
* Zmierenie a prijatie: Zatiaľ čo báseň vyjadruje hlboký smútok, existuje aj pocit hľadania porozumenia a prijatia. Rečník zápasí s bolesťou straty, ale nakoniec uznáva nevyhnutnosť smrti a potrebu pohnúť sa vpred.
V konečnom dôsledku „Smútok“ skúma mnohostrannú povahu smútku, jeho vplyv na pamäť, plynutie času a ľudské hľadanie významu tvárou v tvár strate. Je to silný dôkaz trvalej sily smútku a jej schopnosti formovať naše chápanie života a smrti.