Báseň začína vytvorením prostredia, opisom miestnosti v rodinnom dome rečníka, kde trávila čas Tia Chucha. Rečníčku priťahujú veci jej tety a príbehy, ktoré obsahujú, ako napríklad fotografia Tia Chuchu s mladým mužom a gitarou. Tieto predmety slúžia ako podnety pre hovorcu, aby si spomenul na život svojej tety a na význam jej prítomnosti.
Ako báseň postupuje, rečníčka sa ponára do svojich spomienok na Tiu Chuchu, pričom si ju pamätá ako silnú, nezávislú ženu, ktorá sa nebála povedať svoj názor. Rečníka priťahuje najmä umenie Tia Chucha a jej schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom rôznych kreatívnych foriem vrátane hudby a tanca.
Báseň também explora a dinâmica familiar e a relação entre a Tia Chucha e outros membros da família. A oradora reflete sobre as expectativas colocadas sobre as mulheres em sua família, e ela encontra inspiração na força e independência de sua tia.
Celkovo je „Tia Chucha“ dojímavým skúmaním vzťahu hovorkyne s jej pratetou a vplyvu, ktorý mala na jej život. Báseň oslavuje individualitu, kreativitu a silu Tia Chucha a zároveň uznáva výzvy, ktorým čelila ako žena vo svojej rodine a komunite.