Zhrnutie básne smäd túlať sa od Geralda Goulda?

Báseň Geralda Goulda „Smäd“ je meditáciou o povahe smädu a hľadaní naplnenia. Rečník básne začína opisom fyzického pocitu smädu a potom pokračuje v skúmaní jeho metaforických dôsledkov. Píše:"Túžim po živote, / po láske, po sile, po radosti, / po všetkom, čo ma robí človekom." Smäd rečníka nie je len po vode, ale po hlbšom pocite zmyslu a účelu života. Túži po spojení s niečím väčším ako je on sám a pociťuje pocit nepokoja a nespokojnosti, kým to nenájde.

Báseň je rozdelená do troch strof, z ktorých každá skúma iný aspekt smädu. V prvej strofe sa rečník zameriava na fyzický pocit smädu. Opisuje sucho v hrdle a pálenie v žalúdku. Má pocit, že je „púšťou na slnku“. V druhej strofe rečník pokračuje v skúmaní metaforických dôsledkov smädu. Píše:"Žíznim po pravde, / po poznaní, po múdrosti, / po všetkom, čo ma robí múdrym." Smäd rečníka teraz nie je len po vode, ale po hlbšom pochopení sveta okolo neho. Chce poznať pravdu o živote a pociťuje pocit prázdnoty a neúplnosti, kým ju nenájde.

V tretej a poslednej strofe rečník konečne nájde to, čo hľadá. Píše:"Smädím po Bohu, / po pokoji, po láske, po radosti, / po všetkom, čo ma robí zdravým." Smäd rečníka je konečne uhasený a on cíti pocit úplnosti a uspokojenia. Našiel, čo hľadal, a už sa necíti nepokojný alebo nespokojný.

Báseň „Smäd“ je silným skúmaním ľudského stavu. Hovorí o univerzálnej túžbe po naplnení a ponúka pohľad na pokoj a šťastie, ktoré možno nájsť, keď sa toto naplnenie konečne dosiahne.