V básni Rizal vyjadruje svoju lásku a vďaku za svoju krajinu a jej ľud, pričom uvažuje o svojich obetiach a túžbach po ich slobode a nezávislosti. Lúči sa so svojou rodinou a priateľmi, žiada ich o odpustenie a pochopenie pre svoje činy. Rizal sa obracia aj na španielske úrady a vyjadruje nádej, že jeho smrť poslúži ako iskra, ktorá podnieti revolúciu za nezávislosť Filipín.
Názov „Mi Ultimo Adios“ vystihuje hlboký význam a konečnosť Rizalovho posolstva. Je to dojímavá a pochmúrna rozlúčka, ktorá vyjadruje básnikove hlboké emócie, presvedčenie a neochvejnú oddanosť svojmu národu. Báseň predstavuje silný dôkaz Rizalovho vlastenectva a trvalého odkazu, ktorý po sebe zanechal ako symbol filipínskeho nacionalizmu.