1. Nastavenie scény:
- Báseň začína rečníkom, ktorý vášnivo vyjadruje svoju lásku k svojej milenke a vyzýva ju, aby sa mu odovzdala.
- Rečník upozorňuje na blchu, ktorá uhryzla jeho aj jeho milenku, čo predstavuje intimitu ich fyzického spojenia.
2. Argument:
- Rečník tvrdí, že ich spoločná skúsenosť s blším uhryznutím spojila ich identity a vytvorila spojenie hlbšie ako akékoľvek iné fyzické potešenie.
- Predkladá niekoľko metaforických prirovnaní, pričom ich spojenie prirovnáva k aktu zdieľania „náboženskej viery“, „alchymistických procesov“ a „právnych zmlúv“, pričom zdôrazňuje ich spoločnú skúsenosť a osud.
3. Nesmrteľnosť a transcendencia:
- Rečník tvrdí, že ich spojenie, ktoré symbolizuje blšie uhryznutie, robí ich lásku nesmrteľnou a mimo spoločenských obmedzení.
- Tvrdí, že ich láska presahuje bežné pojmy času a smrti a ponúka symbolický a duchovný význam ich fyzickému aktu lásky.
4. Blcha ako metafora:
- Blcha sa stáva metaforou ich spoločného zážitku, fyzickým stelesnením ich hlbokej lásky a jednoty.
- Donne kreslí súvislosti medzi blším uhryznutím, ich spoločnou krvou a myšlienkou spoločenstva a duchovnej výživy.
5. Odmietnutie spoločenských noriem:
- Rečník spochybňuje konvenčné sociálne očakávania a morálne štandardy tvrdením, že ich zväzok nie je viazaný spoločenskými normami alebo strachom zo zatratenia.
- Odmieta obavy z vonkajšieho úsudku a trvá na tom, že ich láska je sebestačná a opodstatnená svojou intenzitou.
6. Metafora na záver:
- V posledných riadkoch sa Donne vracia k blchám, porovnáva ich lásku s blchou malou a bezvýznamnou povahou, no zdôrazňuje, že ich hlboká, spoločná skúsenosť môže vzdorovať obyčajnosti a dosiahnuť večný význam.
Celkovo je „Blecha“ odvážna a nekonvenčná milostná báseň, ktorá stiera hranice sexuality, spirituality a spoločenských očakávaní. Donneovo zručné používanie metafor a provokatívnych obrázkov spochybňuje konvenčné predstavy o láske, smrti a význame spoločných zážitkov vo vášnivom vzťahu.