Sloha 1:
Wright začína báseň opisom pochmúrnej stredozápadnej krajiny, ktorá sa vyznačuje „hrdzavým snehom“, „hvizdom vlaku“ a „mŕtvym poľom“. Tieto obrázky nastavujú ponurý a bezútešný tón cesty.
Sloha 2:
Rečník premýšľa o svojej minulosti, plnej snov, vízií a túžob. Spomína na časy, keď mal „vášeň pre svet“ a cítil zmysel pre zmysel.
Sloha 3:
Sny rečníka však rozbila životná realita. Pri brázdení známych uličiek svojho rodného mesta sa cíti ako „prízrak“ a narieka nad stratou bývalých ideálov a entuziazmu.
Sloha 4:
Rečník vyjadruje svoju túžbu nájsť zmysel a naplnenie. Túži znovu objaviť „vášeň“ a „víziu“, ktorá ho kedysi poháňala.
Sloha 5:
Rečník uznáva, že jeho hľadanie zmyslu nemusí byť jednoduché. Uvedomuje si, že cesta zahŕňa stretnutie so „zúfalstvom, nenávisťou a agóniou“, ako aj chvíľami radosti, lásky a krásy. Ale napriek týmto výzvam sa cíti nútený pokračovať v pátraní.
Sloha 6:
Rečník uzatvára báseň s pocitom odhodlania. Odmieta podľahnúť zúfalstvu a rozhodne sa ďalej hľadať zmysel, bez ohľadu na to, ako ťažko sa to môže zdať.
Celkovo „Journey“ zachytáva rozčarovanie rečníka a pocit straty a zároveň vyjadruje jeho trvalú túžbu nájsť zmysel a naplnenie života.