Báseň je odrazom Sextonovho boja s depresiou a samovražednými myšlienkami v dôsledku potratu a duševnej choroby. V metaforických termínoch autor vyjadruje túžbu po neexistencii, byť ako kameň alebo rastlina. Je to hlboké vyjadrenie existenciálneho zúfalstva.