Stará žena je zobrazená ako marginalizovaná postava, žijúca na okraji spoločnosti. Často ju vidno, ako hľadá potravu a prístrešie, a často sa stretáva s ľahostajnosťou alebo nepriateľstvom od ľudí okolo nej. Zachováva si však pocit dôstojnosti a sebaúcty a odmieta byť definovaná svojimi okolnosťami.
Jednou z najvýraznejších čŕt starenky je jej vzťah k prírode. Zdá sa, že má hlboké spojenie s prírodným svetom a nachádza útechu a pohodlie uprostred mestského chaosu, ktorý ju obklopuje. Často ju vídať ako sa rozpráva s vtákmi, hmyzom a inými tvormi a má veľkú radosť z jednoduchej krásy prírodného sveta.
Prostredníctvom postavy starej ženy Kolatkar skúma témy starnutia, chudoby a ľudského stavu. Spochybňuje konvenčné predstavy o kráse a hodnote a pozýva nás, aby sme prehodnotili naše vnímanie tých, ktorí sú často spoločnosťou prehliadaní alebo marginalizovaní.
Múdrosť a húževnatosť starenky zanechala čitateľov v úžase a inšpirovala k úvahám o bohatosti a zložitosti ľudskej skúsenosti.