1. Konfrontácia s úmrtnosťou:
Gravesova báseň konfrontuje realitu smrti zoči-voči. Začína sa líniou „Vojak, ktorý zomrel na bojisku“, čím čitateľa okamžite vtiahne do ostrého zobrazenia smrteľnosti a straty. Báseň potom pokračuje v skúmaní fyzického, emocionálneho a psychologického dopadu smrti na jednotlivca aj tých, ktorí tu zostali.
2. Smútok a spomienka:
Jednou z ústredných tém „Mŕtveho“ je smútok a proces spomínania. Gravesova báseň uznáva intenzívnu emocionálnu daň, ktorú si smrť môže vyžiadať od milovaných. Rečník spomína na posledné stretnutia so zosnulým vojakom a na pocit nedôvery a hlbokého smútku, ktorý nasleduje po ich smrti. Báseň zdôrazňuje dôležitosť ctenia a spomínania na tých, ktorí odišli ďalej.
3. Transformácia a transcendencia:
Báseň tiež naznačuje pocit premeny a transcendencie spojený so smrťou. Smrť vojaka je opísaná ako moment oslobodenia, ako keby „vypršal čas“ a boli oslobodení od obmedzení svetskej existencie. Tento aspekt poukazuje na vieru v posmrtný život alebo duchovný rozmer po smrti.
4. Protivojnové nálady:
„Mŕtvy“ možno vnímať aj ako protivojnovú báseň. Graves, ktorý slúžil v zákopoch počas 1. svetovej vojny, zažil hrôzy vojny na vlastnej koži. Jeho báseň živo zobrazuje brutalitu a zbytočnosť vojny, pričom zdôrazňuje hlbokú stratu a utrpenie, ktoré spôsobuje. Nezmyselnosť vojakovej smrti ešte viac zosilňuje kritiku vojny a ničivých následkov násilia.
5. Meditácia o čase a existencii:
Báseň sa dotýka aj širších filozofických tém času a existencie. Skúma pominuteľnosť života a nevyhnutnosť smrti. Graves vyvoláva otázky o zmysle a účele existencie a konečnom osude ľudských bytostí.
Celkovo "Mŕtvy" slúži ako dojemná úvaha o úmrtnosti, strate a ľudskej skúsenosti. Je to silná poetická meditácia o zložitosti smrti, smútku a hľadania zmyslu a transcendencie tvárou v tvár tragickým stretnutiam ľudstva s násilím a neodvratným koncom.