Deň sa skončil, slnko zapadlo,
Vtáky sú preč, stromy sú mokré,
Vietor je slabý, vzduch je tichý,
Svet je tichý, noc je chladná.
Mesiac je hore, hviezdy sú jasné,
Nebesá žiaria strieborným svetlom,
Ale dole je všetko temné a pochmúrne,
Lebo prišla smrť a ponížila ma.
Srdce mi láme, slzy budú padať,
Plačem a smútim pre všetkých,
Pre tých, ktorí ma teraz predišli,
A tí, ktorí prídu, keď už nebudem.
Ach, smrť, prečo musíš vziať preč
Tí, ktorých milujeme, ktorých sa modlíme,
Prečo nás tu musíš nechať samých,
Čeliť svetu bez toho nášho?
Ale nebudem zúfať ani smútiť,
Lebo viem, že smrť je len spánok,
A jedného dňa opäť vstanem,
V svetlejšom svete, kde zostanem.
Tak sa zatiaľ rozlúčim,
A ulož ma, aby som si oddýchol a poklonil sa,
V pokoji, nádeji a viere budem,
Až do dňa, keď si ma oslobodil.