Vo svete farieb a nekonečného letu,
Kde sa láska a krása prelínajú,
A šepot prírody naplní noc,
Sen letí, nádej božská.
Pod plátnom hlbokej modrej oblohy,
Kde sa hviezdy zapaľujú žiarivou žiarou,
Láska zaujme svoje miesto, navždy tým,
V tejto symfónii prúdia emócie.
Cez hory vysoké a údolia zelené,
Kde rieky tancujú s pôvabnou ľahkosťou,
Podstatu krásy možno vidieť,
V každom okvetnom lístku, ktorý príroda vidí.
V šepotoch jemných listov,
A piesne vtákov, ktoré napĺňajú vzduch,
Nádej nájde svoje krídla a nebo dýcha,
Symfónia, ktorá zaháňa zúfalstvo.
A keď snívame so zapálenými očami,
Hľadáme cestu, volanie osudu,
Nech je maják lásky a krásy jasný,
Veď nás do budúcnosti, ktorá potrvá všetko.