1. Onomatopoja :Slová, ktoré napodobňujú zvuky súvisiace s predmetmi alebo činnosťami, ako napríklad „bzučanie“, „syčanie“ alebo „klepot“. Používanie onomatopoje môže čitateľovi vytvoriť živý zmyslový zážitok a napodobniť zvuky opísané v básni.
2. Aliterácia :Opakovanie tej istej začiatočnej spoluhlásky v línii poézie, ako napríklad "Lesy boli divoké a úžasné." Aliterácia dodáva básni hudobnosť a dôraz, pričom zdôrazňuje dôležitosť opakovaných slov alebo fráz.
3. Asonancia :Opakovanie tej istej samohlásky v rámci poézie, ako napríklad „Vánok fúkal cez stromy.“ Asonancia vytvára pocit harmónie a jednoty v básni, spája slová a frázy, aj keď nezačínajú rovnakou spoluhláskou.
4. Súzvuk :Opakovanie toho istého spoluhláskového zvuku v rámci poézie, ale nie nevyhnutne na začiatku slov, ako napríklad „Srdce jej búšilo v zúrivom rytme.“ Súzvuk môže vytvoriť zmysel pre rytmus a tok, pridať hĺbku a textúru básni.
5. Rým :Opakovanie podobných zvukov na konci riadkov poézie, ako napríklad "Mačka sedela na podložke." Rhyme vytvára zmysel pre rytmus, štruktúru a muzikálnosť, vďaka čomu je báseň nezabudnuteľnejšia a príjemnejšia pre ucho.
6. Rytmus a meter :Vzor prízvučných a neprízvučných slabík v básni. Starostlivým usporiadaním metra môžu básnici vytvoriť špecifické tempo, náladu a emocionálny vplyv.
7. Kakofónia :Zámerné použitie drsných, nezhodných zvukov na vytvorenie pocitu chaosu, zmätku alebo rozrušenia. Napríklad:"Ulice mesta hučali neprestajnou kakofóniou áut, sirén a stavebného hluku."
8. Eufónia :Použitie príjemných, harmonických zvukov na vyvolanie pocitu krásy, pokoja alebo pokoja. Napríklad:"Jemný zefir šepkal cez šuštiace listy a vytváral upokojujúcu eufóniu, ktorá uspávala dušu."
Zručným využívaním zvukových zariadení básnici vytvárajú sluchové zážitky, ktoré dopĺňajú a umocňujú význam básne. Tieto zariadenia zachytávajú podstatu námetu, emócií a atmosféry zobrazenej v básni a zanechávajú trvalý vplyv na zmyslové vnímanie a emocionálnu reakciu čitateľa.