Ako je čas zosobnený v básni mramor ani pozlátený

Čas je v básni „mramor ani pozlátený“ zosobnený ako krutá a ničivá sila. Báseň začína opisom krásnej a luxusnej izby s mramorovými podlahami a pozlátenými stenami. Hovorkyňa však rýchlo upozorňuje, že ani tieto krásne veci nevydržia večne. Čas ich nakoniec zničí, rovnako ako zničí všetko ostatné.

Rečník potom pokračuje v opise účinkov času na život človeka. Hovorí, že časom zostarneme a zoslabneme a že nás nakoniec zabije. Hovorí tiež, že čas nám vezme našich blízkych a náš majetok.

Báseň končí tým, že rečník prosí Boha o milosť. Prosí Boha, aby ho zachránil pred ničivou silou času.

Zosobnenie času v tejto básni je účinné pri sprostredkovaní posolstva, že čas je mocná a deštruktívna sila. Živá obraznosť básne pomáha vytvárať pocit naliehavosti a strachu. Prosba rečníka o milosť je tiež veľmi dojímavá a pomáha priviesť domov bod, že času je potrebné sa báť.