1. Opakovanie: Brathwaite používa opakovanie slov, fráz a myšlienok na zdôraznenie určitých tém a vytvorenie pocitu rytmu a zaklínania v básni. Napríklad veta „nič je všetko“ sa opakuje v celej básni, čím sa zdôrazňuje myšlienka duality a koexistencie protikladov.
2. Metafory a symbolika: Brathwaite používa bohaté metafory a symboliku, aby vyvolal obraznosť a vytvoril hlbšiu vrstvu významu v básni. Napríklad hovoriaceho prirovnáva k „duchovi v stroji“ a stav limba označuje ako „lono tieňov“, čo naznačuje pocit uväznenia a neistoty.
3. Narážky: Brathwaite zahŕňa narážky na rôzne kultúrne, historické a literárne odkazy, vrátane mýtu o Orfeovi a Eurydike, africkej diaspóre a karibskej skúsenosti. Tieto narážky dodávajú básni hĺbku a pozývajú čitateľa, aby preskúmal rôzne vrstvy interpretácie.
4. Fragmenty a nesúvislá syntax: Brathwaite používa fragmentované línie, prudké posuny a nesúrodú syntax na vytvorenie pocitu narušenia a dezorientácie, čo odráža vnútorný nepokoj rečníka a chaotickú povahu limbického stavu.
5. Konverzačný tón: Báseň má konverzačný tón, ako keby rečník priamo oslovoval čitateľa alebo sa zapájal do dialógu. Tento konverzačný štýl vytvára pocit intimity a bezprostrednosti a vťahuje čitateľa do zážitku rečníka.
6. Viaceré hlasy: Brathwaite v básni zahŕňa viacero hlasov a perspektív, čo predstavuje fragmentovanú a mnohostrannú povahu identity rečníka. Táto technika naznačuje komplexnú súhru rôznych hlasov v rámci jednotlivca.
7. Zmes jazykov a dialektov: Brathwaite v básni prelína angličtinu, africké jazyky a karibské kreolské dialekty, čo odráža kultúrnu rozmanitosť a jazykové bohatstvo karibského regiónu.
Použitím týchto techník Edward Kamau Brathwaite vytvára komplexnú a viacvrstvovú báseň, ktorá skúma témy identity, histórie a hľadania zmyslu uprostred neistoty.