Súhrn:
„Rieka v marci“ je silná a sugestívna báseň, v ktorej Ted Hughes zachytáva divokú a búrlivú povahu rieky v mesiaci marci. Báseň sa začína tým, že rečník osloví priamo rieku a opisuje ju ako „vriaceho obra“ a „divého koňa“. Predstavuje si rieku, ako sa rúti cez balvany a popadané stromy a vytvára silný prúd, ktorý je v neustálom pohybe.
Rečník potom rieku prirovná k divému zvieraťu a pomocou živých obrazov vykreslí jej energiu a silu. Spomína „penovú hrivu“ a „kamenné zuby“, čo vytvára pocit zvieracej sily. Okrem toho hovorí o hukotu rieky ako o „hlase“, čo naznačuje, že má určitý druh agentúry a dokáže sa vyjadriť prostredníctvom svojho zvuku.
V celej básni Hughes zachytáva dynamický a premenlivý charakter rieky. Keď sa ľad v marci topí, rieka naberá na objeme a stáva sa búrlivejšou. Báseň vyjadruje pocit nestálosti prírody a neustáleho cyklu zmien a transformácií.
Okrem toho báseň skúma súhru medzi prírodným svetom a ľudskou skúsenosťou. Rečník opisuje, ako rieka „spieva“, keď preteká cez svoje prekážky, čo naznačuje poetickú kvalitu pohybu rieky. Hughes tým naznačuje spojenie medzi ľudským tvorivým impulzom a prírodnými silami.
„Rieka v marci“ nielenže ilustruje Hughesovo horlivé pozorovanie prírodného sveta, ale zdôrazňuje aj jeho zručné používanie jazyka a obrazov na vytvorenie hlbokého poetického zážitku.