Tu je hlbšia analýza tém a významu básne:
Odcudzenie a osamelosť: Neruda zdôrazňuje všadeprítomný pocit odcudzenia, ktorý charakterizuje moderný mestský život. Opisuje ľudí, ktorí kráčajú vedľa seba bez toho, aby sa skutočne spájali alebo uznávali prítomnosť toho druhého. Jednotlivci sa stanú nerozoznateľnými a splynú s mestskou krajinou, pričom každý je pohltený vlastným osamelým svetom.
Dehumanizácia: Báseň vyjadruje pocit dehumanizácie v kontexte mestského života. Ľudia sú zredukovaní na obyčajné tiene alebo siluety, strácajú svoju individualitu a stávajú sa súčasťou zástupu bez tváre. Vyzerajú skôr ako mechanické predmety, ktoré prechádzajú pohybom ich každodenného života, než ako plne cítiace bytosti.
Strata identity: Mestská existencia okráda jednotlivcov o ich zmysel pre seba a jedinečnú osobnosť. Nerudove opisy „prázdnych očí“ a „anonymných ľudí“ naznačujú, že mestský život potláča emócie a potláča prejavy pravého ja. Prostredie zbavuje ľudí identity, takže sa cítia prázdni a anonymní.
Sociálna nespravodlivosť: Báseň tiež vrhá kritický pohľad na sociálne nerovnosti a ekonomické rozdiely, ktoré sú vlastné mestským spoločnostiam. Neruda upozorňuje na marginalizovaných jednotlivcov – žobrákov a prostitútok – ktorí symbolizujú podhubie mestského života. Ich prítomnosť zdôrazňuje krutú realitu a ťažkosti, ktorým čelia určité marginalizované skupiny v meste.
Nádej uprostred nepriazne: Napriek prevládajúcim témam odcudzenia a monotónnosti je v básni záblesk nádeje. Neruda naznačuje, že samotný akt uznania zhody ľudských skúseností – spoločných pocitov izolácie a túžby – by mohol preklenúť priepasť a spojiť ľudstvo.
Celkovo „Walking Around“ poskytuje hlbokú meditáciu o vplyve mestského života na sebapocit jednotlivcov, ich vzťah s ostatnými a ich miesto v spoločnosti. Vyzýva čitateľov, aby zvážili spoločenské štruktúry, ktoré podporujú odcudzenie, a ponúka súcitný pohľad na marginalizovaných jednotlivcov spoločnosti. Slúži ako podnetná úvaha o výzvach a paradoxoch moderného mestského života.