Jednou z ústredných tém básne je prchavá povaha detstva a boj o udržanie sa svojej podstaty, keď starneme. Prednášajúci básne, dnes už dospelý, s nostalgiou a túžbou reflektuje ich spomienky z detstva. Opisujú svoje mladšie ja ako „malé stvorenie“, stratené vo svete zázrakov a predstavivosti, no zároveň zraniteľné voči drsnej realite dospievania. Báseň zachytáva horkosladkosť detstva, vyzdvihuje krásu nevinnosti a slobody a zároveň uznáva bolesť a zmätok, ktoré ich môžu sprevádzať.
Nattenovo použitie obraznosti je v tejto básni obzvlášť nápadné. Splieta zmyslové detaily, ako je „vôňa zeme nasiaknutej dažďom“ a „chuť letnej sladkosti“, aby vytvoril bohaté a viacvrstvové zobrazenie detstva. Tieto obrazy slúžia na vyvolanie pocitu bezprostrednosti a prenesenie čitateľa do spomienok rečníka, čo mu umožňuje prežívať minulosť, akoby sa opakovala v prítomnosti.
Ďalšou pozoruhodnou črtou básne je skúmanie vzťahu medzi pamäťou a identitou. Rečník sa zamýšľa nad tým, ako ich spomienky z detstva formovali osobu, ktorou sa stali, a ako je ich súčasné chápanie seba samého neoddeliteľne spojené s ich minulými skúsenosťami. Báseň vyvoláva otázky o spoľahlivosti pamäti a o tom, ako môžu byť naše spomienky na minulosť ovplyvnené našimi súčasnými emóciami a perspektívami.
Báseň sa dotýka aj témy stratenej nevinnosti, keď sa rečník vyrovnáva s tým, že ich detstvo je nenávratne preč. Uznávajú, že svet, ktorý si pamätajú, už nie je rovnaký a že sa musia orientovať v zložitosti dospelosti s jej povinnosťami a výzvami. Tento pocit straty a zmeny je hmatateľný v celej básni a pridáva jej dráždivý a reflexívny tón.
Celkovo je „Detstvo“ Markusa Nattena nádherne spracovaná báseň, ktorá sa ponorí do zložitosti ľudskej pamäte, identity a plynutia času. Prostredníctvom evokujúceho jazyka a živých obrazov pozýva Natten čitateľov, aby premýšľali o svojich vlastných zážitkoch z detstva a prehodnotili spôsoby, akými formujú to, kým sú dnes.