Báseň sa otvára strašidelným obrazom „vycpaného muža“, ktorý naznačuje povrchnosť a umelosť modernej spoločnosti. Rečník opisuje, ako sa títo muži „nakláňajú k sebe“ a „vysušujú“ si hrdlá v márnej snahe nájsť uspokojenie a naplnenie. Ich úsilie sa však ukáže ako márne, pretože zostávajú uväznení v kolobehu prázdnoty a zúfalstva.
Eliot majstrovsky využíva obraznosť na vyjadrenie dutej a nesúvislej povahy existencie. Hovorí o mužoch ako o „naplnených slamou“ a bez „vášne alebo cieľa“. Ich slová sú prirovnávané k „vyschnutým hlasom“ a ich úsmev k „gestu bez významu“. Rečník zdôrazňuje, že títo muži sú len prázdne nádoby, ktorým chýba oheň skutočných emócií alebo hĺbka skutočného spojenia.
Báseň sa ponorí hlbšie do existenčnej krízy, ktorej čelia dutí muži. Uvedomujú si svoju prázdnotu a túžia po návrate elánu, vášne a viery, no zdá sa, že nie sú schopní zo svojho stavu uniknúť. Túžia po „vášni“, „motíve“ a „spomienke“, ktorá by dala zmysel ich životu, no ostávajú uväznení v duchovnej stagnácii.
Eliot tiež naráža na stratu náboženskej viery a úpadok tradičných hodnôt v modernej spoločnosti. Báseň odkazuje na niekoľko náboženských symbolov a narážok, ako napríklad „iné kráľovstvo smrti“, čo naznačuje svet mimo života, kde ani smrť neponúka útechu. Tón rečníka je zúfalý, keď narieka nad eróziou viery a neschopnosťou moderného ľudstva nájsť transcendenciu alebo vykúpenie.
"The Hollow Men" vyvrcholí silným a znepokojujúcim záverom. Rečník kladie sériu rétorických otázok, pričom zdôrazňuje zbytočnosť života a absenciu akéhokoľvek zmysluplného poriadku. Vyhlasuje, že „tu nie sú oči“ a „v tom, čo je mŕtve, niet života“, čo naznačuje, že duchovná prázdnota dutých ľudí dosiahla bod, odkiaľ niet návratu.
Hlavnou témou básne je hlboký pocit odcudzenia a straty, ktorý prežíva moderné ľudstvo. „The Hollow Men“ predstavuje pochmúrnu a pochmúrnu víziu sveta, v ktorom sú jednotlivci uväznení v cykle zúfalstva, túžia po význame, no nedokážu ho nájsť. Eliotovo použitie strašidelných obrazov a symboliky zintenzívňuje emocionálny vplyv básne a zanecháva v čitateľoch pocit nepokoja a hlbokého zamyslenia sa nad povahou existencie.