1. Snímky: Shelley vytvára živé snímky na opis sochy Ozymandiasa a jej okolia. Používa slová ako „nohy bez trupu“, „rozľahlé a bez trupu“, „rozbitá tvár“ a „osamelé a rovné piesky“, aby nakreslil obraz spustošenia a rozkladu.
2. Kontrast: Kontrast medzi grandióznosťou Ozymandiasovej sochy a drsnou realitou jej okolia je ústrednou témou básne. Shelley používa slová ako "kolosálny" a "mocný" na opis sochy, zatiaľ čo na opis krajiny používa "nič okrem zvyškov" a "osamelý a rovný piesok".
3. Symbolika: Sochu Ozymandiasa možno vnímať ako symbol ľudskej hrdosti a arogancie. Shelley používa slová ako „kráľ kráľov“, „mocný“ a „kolosálny“, aby vyjadril Ozymandiasov pocit vlastnej dôležitosti. Sochu však napokon porazí čas a jej chátranie symbolizuje márnosť ľudských ambícií.
4. Irónia: Báseň je plná irónie, pretože Shelley dáva do kontrastu Ozymandiasov veľkolepý nápis s realitou rozkladu jeho sochy. Použitie slov ako „prieskum“ a „príkaz“ na opis Ozymandiasovej sochy pridáva na irónii, keďže socha už nie je ničím iným ako ruinou.
5. Aliterácia: Shelley používa aliteráciu na vytvorenie zmyslu pre rytmus a dôraz v básni. Napríklad opakovanie zvuku „s“ v riadku „Spoznal som cestovateľa zo starovekej krajiny“ vytvára pocit tajomstva a intríg.
6. Rým: Báseň používa pravidelnú schému rýmu (ABAB CDCD EFEF GG), aby vytvorila pocit jednoty a súdržnosti. Rýmy pomáhajú spojiť báseň a vytvoriť nezabudnuteľnú štruktúru.
Celkovo Shelleyho zručné používanie jazyka vytvára silnú a sugestívnu báseň, ktorá sprostredkúva témy ľudskej pýchy, plynutia času a márnosti ľudských ambícií.