1. Symbolizmus :Báseň vo veľkej miere využíva symboly na vyjadrenie hlbších významov. Pečať tu symbolizuje nevyhnutnosť smrti a pominuteľnosť ľudského života. Medzi ďalšie symboly patrí „čierny ňufák“, ktorý predstavuje smrť, a „biela hruď“, symbolizujúca život a čistotu.
2. Snímky :Výraznou črtou básne je živá obraznosť. Plath vykresľuje živý obraz tuleňa, jeho pohybov a prostredia, ktoré obýva. Obrazy sú často znepokojujúce a groteskné, odrážajú krutú realitu smrti a rozkladu.
3. Personifikácia :Báseň zosobňuje pečať, pripisuje jej ľudské emócie a vlastnosti. Táto technika umožňuje, aby pečať reprezentovala ľudské skúsenosti vrátane zraniteľnosti a úmrtnosti.
4. Asonancia a zhoda :Plath používa asonanciu (opakovanie samohlások) a konsonanciu (opakovanie spoluhláskových zvukov) na vytvorenie rytmu a muzikálnosti v básni. Napríklad opakovanie „s“ a „t“ znie v riadkoch ako „Black ňufák fúkané, čierne plutvy bijú“ vytvára zmysel pre rytmus.
5. Enjambment :V básni sa často používa začlenenie, kde vety a frázy prechádzajú z jedného riadku do druhého bez interpunkcie. Táto technika zvyšuje tok básne a vytvára pocit naliehavosti a dýchavičnosti, čo odráža emocionálny stav rečníka.
6. Temný a smútočný tón :Báseň je poznačená všadeprítomným pocitom temnoty, smútku a smútku. Tón rečníka je pochmúrny, melancholický a kontemplatívny, keď uvažujú o nevyhnutnosti smrti a krehkosti ľudskej existencie.
„Seal Poem“ efektívne využíva symboliku, obrazy, personifikáciu a zvukové zariadenia na sprostredkovanie hlbokého skúmania smrteľnosti a ľudského stavu, pričom ukazuje majstrovstvo Sylvie Plathovej v poetických remeslách.